Včera som aj ja chcela potešiť svojich najbližších. Prišla som do obchodu (z nedostatku času som chcela kúpiť niečo sladké), ale všetky dobré čokolády boli vypredané. Povedala som si, že pôjdem do iného obchodu. Po ceste som však vymyslela, že upečiem radšej nejaký jednoduchý koláč. Veď pečiem rada a ešte som mala čas, kým všetci prídu domov.
Zrak aj slinky mi padli na obrázok rakúskej čokoládovej torty, ktorú som sa rozhodla v tom momente spraviť. Skontrolovala som, či máme dostatok čokolády (hlavnej prísady) a pustila som sa do toho. Keď bolo treba primiešať vajcia, pozrela som do chladničky a zistila som, že máme len 3 a v recepte je ich 6. Do obchodu som už nestíhala ísť.
Poslednou šancou boli naše sliepky. Vonku však bola už tma a ony už určite spia. Ale čo človek neurobí, keď má poslednú možnosť a tak som zobrala baterku a vybrala som sa do slepačníka poprosiť a postláčať sliepky, aby mi dali vajko.
Opatrne otvorím slepačník a rýchlo prechádzam očami po zemi, či sú tam nejaké vajcia, napravo nič, ale naľavo, kde boli sliepky na hambálke, tak tam pod nimi (ich zadkami!) boli dve vajíčka. Opatrne striehnem, čo robia, kým sa ja načahujem. Sú ku mne otočené zadkom, takže by ma nemali od strachu ďobnúť, ale môžu ma od strachu „ošprtnúť". Veľmi opatrne, s použitím naberačky na paličke vyberám vajcia. Uff! Našťastie som zostala čistá a mala som aj úlovok.
Na tortu mi muselo stačiť 5 vajec namiesto 6, ďalšia možnosť nebola. Torta (v tvare srdca :)) sa vydarila a všetkým chutila (lebo bola urobená z lásky a väčšinu tvorí čokoláda).
O zháňaní surovín som im nepovedala. :)
Veď čo človek nespraví z lásky pre najbližších. :)
P.S.: ak budete chcieť, dám vám recept, ale musím ho naskenovať, lebo bez obrázku by ste si nepochutili. :)
mary
