Už sa tam skoro bojím ísť najedená, aby mi neprišlo zle. Nie sú to verejné záchody v podchode, ale pomerne nové toalety v inštitúcii, kde pracujú inteligentní ľudia. Možno inteligentní, ale „humusáci". A teraz sa kľudne nahnevajte. Ja tu pracujem tiež a musím sa tiež hanbiť, keď príde niekto zvonka.
Taká je realita a takí sme. Keď to nemusíme upratovať, je nám jedno, koľko špiny tam spravíme. Nejaké vyššie povedomie je nám cudzie.
Niekedy už z chodby cítim, čo ma čaká na záchode. Často sa to mieša s arómou z kuchyne. Tak sa mi v jednom okamihu predstavuje celý tráviaci proces. Asi si budem musieť otupiť doma čuch. Predpokladám, že situácia sa nezmení, ale nebudem to už tak intenzívne cítiť.
Veď kultúru národa spoznáš podľa záchoda.