Založíme oheň, najlepšie v suchom období a vetre, čo nám zaručí, aby sa rýchlo šíril. Oheň môže byť úplne maličký, niekedy stačí aj nezahasená cigareta alebo malé ohnisko. No a potom rýchlo preč, veď nikto nikdy nezistí, ako to bolo. A jediní svedkovia- stromy budú spálené.
Fotky, ktoré mám z jesene, kedy sme boli v lese nad Starými Horami mi doteraz pripomínali krásu farieb, ktorú možno na jeseň obdivovať v zmiešaných lesoch. Keď sa na tie fotky pozriem teraz, ide z nich smútok. Smútok za desiatkami hektárov stromov, ktoré rástli 160 rokov. Myslím na to, ako to v zasiahnutej oblasti vyzerá teraz a ako to tam bude vyzerať na jeseň.
Škoda, ktorá je vyčíslená v miliónoch korún je nenahraditeľná. Som mladá, ale už sa asi nedožijem toho, že ten les bude vyzerať, ako pred požiarom. Myslíme si, že môžeme všetko, podľa toho sa správame a tak to často aj dopadne. Teraz si to odniesli Staré Hory. Ktoré lesy zničíme nabudúce?
Takto to vyzeralo na jeseň:
čo dodať...
