Bola to autoškola, v ktorej si inštruktori delili baby, ktorá sa komu páči. Je to asi bežné. Dôležitejšie sa mi zdá byť, ako ma naučili šoférovať. Mala som 18, ako väčšina, bolo to cez leto. Trenažér som ani nevidela, iba som podpísala jeho absolvovanie. Vtedy mi to bolo jedno, bola som dokonca rada, že som sa niečomu vyhla. Prvá pomoc bola jedna hodina, z ktorej som tiež veľa nemala.
Z povinných 15 jázd som absolvovala 10. Keďže bolo leto a jazdila som len za svetla, nevedela som, kde sa zapínajú stierače a svetlá. Do Bratislavy, ani na Pezinskú Babu ma nezobral. U nás som poznala každú uličku, pretože sme chodili stále dookola, ani na značky som sa preto nemusela pozerať. Rozbiehanie do kopca a ani cúvanie sme netrénovali. Aha pardon, raz som cúvala na prázdnom parkovisku, ale to mi pomohlo si len uvedomiť, že existuje aj spiatočka.
A znalosť motora? Ani vodu by som nevedela doliať.
Jediné, čo som vedela, boli pravidlá.
A nakoniec jazda s policajtom. Bol stanovený presný okruh, kade pôjdeme a vedeli sme, aké značky tam sú a kde akou rýchlosťou treba ísť. Takže ma vyskúšali iba z pamäte, no dobre overili si tým, či viem, kde je aký pedál.
Neviem, či to takto prebieha všade, ale podľa toho, ako sa jazdí na našich cestách, myslím že vo väčšine prípadov je to tak. Vtedy mi to bolo naozaj jedno, chcela som mať tú ružovú kartičku.
Horšie to bolo potom, keď som sadla do auta. Otec s bratom na mňa kričali, každý, kto bol pritom ma obdivoval, že to vydržím. A mali naozaj prečo na mňa kričať.
Nakoľko bývame na kopci, pri rozbiehaní a cúvaní do kopca som pomaly zisťovala, že ja nič neviem.
Ešte že sme mali Magdušku. Stará dobrá škodovečka. Tá si so mnou užila, ona ma naučila viac, ako celá autoškola. S takou škodovkou, ktorá je o rok staršia ako ja to niekedy nie je ľahké. Bol to pre mňa krst ohňom. Pri vchádzaní do garáže som ju aj odrala, aj pri cúvaní pri plote. : ) Prepáč Magduška...
Teraz to už viem, nerobia mi problém semafory, zápchy, zima, dážď, tma, cúvanie (teda ak nemyslím cúvanie medzi autá, ktoré stoja za sebou - na ľavú stranu, ale pomaly aj to zvládam), rôzne autá.
Keď si na to spomeniem, som rada, že som nezabila seba alebo niekoho iného. A to len preto, že som nič nevedela.
Dávajte si prosím na seba na cestách pozor, lebo nikdy neviete, kto sedí za volantom a koľko toho vie.
