Fajčenie objektívne škodí zdraviu, spôsobuje rakovinu. Cena za krabičku sa stále zvyšuje, ale vždy sa nájde dosť jedincov, ktorí si cigarety kúpia.
Môžeme sa rozdeliť na fajčiarov a nefajčiarov, ale vzduch nerozdelíme. Takže ak stojím pri fajčiarovi, buď ustúpim, alebo pasívne fajčím s ním. Akože sa nesmie fajčiť na verejných priestranstvách, zastávkach. Sú takí, čo to dodržiavajú, ale je veľa takých, ktorí nedodržiavajú a moje upozornenie neberú vážne. Aj nefajčiarske zóny v podnikoch sú diskutabilné. Je to to isté, ako keby niekto rozdelil bazén na dve časti: môže sa cikať a nemôže sa cikať.
Smutný je aj fakt, že ak by ste v podniku zakázali fajčiť, neuživíte sa.
Politici si taký nepopulárny krok, akým je úplné zakázanie fajčenia v podnikoch, určite nezoberú na triko. Často sú sami fajčiari. A tak my, nefajčiari trpíme. A ešte trpieť budeme.
Nepomôže mi ani rozčuľovanie sa, iba ma to nahnevá a to tiež nie je zdravé. Ak sa chcem vyhnúť cigaretám, proste nemôžem chodiť na miesta, kde sa fajčí.
Ja si myslím, že sme to my, nefajčiari, ktorí sme diskriminovaní, ktorí tu musíme dýchať dôsledok závislosti niekoho iného. A myslím, že fajčiari nemajú dosť objektívnych dôvodov, prečo nezakázať fajčenie. Alebo sa mýlim?
Necikajme prosím v bazénoch.
