Ako charakterizovať..Super človek. Pekný chlapec. Krásny hlas. Veľké srdce. Nenapodobiteľný úsmev. Tisíc prívlastkov by sa dalo k nemu priradiť. Dobré a prirodzene i menej dobré vlastnosti, ale, skrátka, osoba, ktorú mali všetci radi, čo bolo vidno aj na počte jeho kamarátov a známych. Človek na prahu dospelosti. Tak veľmi chcel v živote niečo dosiahnuť, ale Boží plán s ním bol iný. Ani vo sne by mi pred rokom neprišlo na um, že..
Stretli sme sa presne pred rokom na istej akcii. Ako vždy, usmiaty s partiou, ja tiež so svojou, sme sa s radosťou zvítali, pokecali a, keďže to bolo prvýkrát v novom roku, tak na jeho námet sme sa nakoniec aj s kamoškami dali nahovoriť na prípitok v podobe vína s kolou. Symbolicky, osláviť príchod nového roka a zaželať si všetko dobré. Nikdy nezabudnem na jeho slová: "..a aby sme sa tu tak o rok opäť stretli!" Vtedy tento prípitok sprevádzali radostné úsmevy a priania, no keď si na to teraz spomeniem, pri srdci ma zabolí..
Doliehajú na mňa pekné spomienky na všetko, čo sme spolu prežili aj na to, čo sme si dohodli a sľúbili zažiť, no už sa nepodarilo.. Pán mal iný plán a jemu je už teraz tam hore dobre. Už ho nič netrápi a ani nebolí.Hľadí na slzy svojich blízkych, kltoré stále nevysychajú, no on im ich starostlivo utiera a ochraňuje ich. Chýba mi, no toto vedomie mi vyčarúvava na tvári, hoci smutný, ale predsa úsmev..
Vždy keď si na neho spomeniem, príde mi na um myšlienka, aký neistý je čas nášho života tu na zemi. Ktovie, kedy tento svet opustíme? Kedy sa to všetko pre nás skončí? Bude vôbec zajtrajšie ráno..?Keď vidím umierať starých ľudí, zdá sa mi to akési prirodzené vzhľadom na ich vek či chorobu. Keď nás však opustí môj rovesník, pripadá mi to ako tvrdá facka od života a upozornenie: "Daj si pozor!" Ži tak, ako keby toto bol posledný deň Tvojho života, lebo nikdy nevieš, čo ťa čaká. Miluj, odpúšťaj, konac tak, ako keby to bolo naposledny. Lebo to naše pozemské "ešte raz" už nemusí byť..Nikdy nevieme, aká je Božia vôľa. Aký má On s nami plán. Vieme len jedno- slová, ktoré nám povedal: "Všetko má svoj čas..."
Vonku stále husto sneží a mne blúdia hlavou myšlienky na to, čo ma čaká. Na druhej strane, neviem, čo bude, ako bude. Teraz ešte píšem tieto riadky, ale nemôžem vedieť , či možno zajtra, možno o týždeň a možno o mesiac, nebudú vločky tak ticho, nepatrne, pokojne, padať aj na môj hrob..
