Dievča, ako mnohé iné. Zvláštne obyčajné a neobyčajne zvláštne. Ale v prvom rade som dcéra Nášho Ocka..Snažím sa žiť podľa viery, aj keď často padám.. Ľúbim Boha, rodinu, blízkych a priateľov. Mám rada úprimnosť, úsmev, otvorenosť a pohľad do očí Zoznam autorových rubrík: Kvôli čomu sa oplatí žiť.., Keď adrenalín stúpa.., Čo ma teda pobavilo.., Keď mi je ťažko.., Len také úvahy..., Život priniesol.., Súkromné, Nezaradené
Výsledky volieb sú už známe. Pravdupovediac, neviem, či teraz počujem viac o futbale alebo o voľbách. Nikdy som sa do politiky zvlášť neangažovala. A je paradoxom, že jedny predvolebné noviny sa mi dostali do rúk až dnes a na moje veľké prekvapenie, patrili práve strane, ktorá sa do parlamentu dostala. Dorazila ma však až veta, ktorá bola, na moje veľké počudovanie, v kategórii tých "dobrých návrhov"!
Predvčerom mi napísal kamarát. Nič zvláštne, je to bežné. Avšak tentoraz mi napísal ten, ktorý sa ku mne už pomaly dva roky neozval. Načo aj, som "Rusnačka", s takou on nechce nič mať... Stará rana sa nanovo rozjatrila. Lebo to nie je len ozvena minulosti, ale večne živá realita. Ja len by som tak veľmi túžila vedieť, prečo vlastne..
Vždy žasnem nad tým, ako sa všetci bijeme do hrude, akí sme liberálni a ako chránime slobodu jednotlivca. Samozrejme. A o tej náboženskej ani nehovoriac. Len prečo mám potom pocit, že sa vraciame do doby komunizmu? Aha, jasné, ja sa vyjadrovať nemôžem, veď ja som to nezažila. A preto sa veľmi bojím,že budem mať tú možnosť zažiť tie časy minulé aj dnes...
Práve sa pozerám von oknom do pravej januárovej chumelice. Sneh sa sype jedna radosť, deti sa opäť budú tešiť z čoho tešiť a ja sa už teraz neviem dočkať na ten pohľad,keď sa krajinka neskôr pri pohladení slnečnými lúčmi premení na zimnú romancu. Milujem tento pohľad, avšak je akosi mi ťažko, keď si spomeniem na človeka, ktorý sa na to už nepozrie z môjho pohľadu, ale zhora..
