Práve som sa vrátila na svoju internátnu izbu s neuveriteľným pokojom. Obávaný zápočet bol za mnou a mne už bolo viac- menej aj jedno, ako dopadol, lebo tá príprava naň mi zobrala pár dní života a radosť z toho, že už je napísaný bola väčšia ako obava z toho, AKO je napísaný. Môj plán bol opäť otvoriť knihu a pokračovať v maratóne, keď mi vtom vbehla do izby kamoška s návrhom, aby sme si šli niekam prevetrať hlavu. Nebola som nápadom nadšená, ale na druhej strane som bola unavená a takéto vypnutie by nebolo na škodu...A mňa nikdy netrba dlho presviedčať. OK, tak sa ide, ale len tu, do podniku oproti, len my dve, len na jednu kofolu a len na 20 minút. Naše "len" prvoplánové predsavzatie...
Na počudovanie, na to, že bolo práve rušné obdobie, čo sa týka učenia, tam bolo ľudí viac než dosť. Pravdepodobne sa každý potreboval vyvetrať ako my. Dali sme si kofolku a detailne rozoberali, čo nám deň dal a čo nás ešte čaká. Zrazu sa však pri nás zastavil jeden chalan s otázkou na moju kamosšku, či si ku nim neprisadneme. Zasmiali sme sa, že je milý, ale že radšej nie. Keď sme sa totiž otočili, tak na nás hľadelo ďalších päť párov očí čakajúcich na našu reakciu. Neznámy nás ešte chvíľu presviedčal, ale nakoniec s dlhým nosom odišiel. No tak urobil ešte raz a potom znovu. Už sme boli na odchode, keď sa zrazu zaplnil box a už sme v ňom nesedeli dve, ale hneď ôsmi. No hurá! My samé a šesť, na prvý pohľad starších týpkov, ako sme my. Tak fajn. Dali sme sa do debaty, pozoznamovali. Chalani, všetci starší o 4 roky a viac. Dôvod ich príchodu bol zrejmý- ten, čo nás tak presviedčal, sa zahľadel do kamošky. Bolo to milé, ale ja by som bola už najradšej na intráku. No tieto moje myšlienky si asi zrejme prečítal jeden z nich. Odišiel na WC a keď sa vrátil, zahral to tak, aby si sadol medzi mňa a kamošku. No zbohom, vravím si v duchu..
Pustili sme sa do debaty. Pravdupovediac, už pri zoznaovaní,na prvý dojem bol vcelku sympatický. A po chvíľke som zistila, že sa s ním dá aj celkom fajn pokecať, pretože rozhovor s ním sa niesol v príjemnom tóne, s poriadnou dávkou humoru. A navyše, vyjadrovanie bolo inteligentné a na úrovni. Teda, až do chvíle, kým sa neprezradil..
Bavili sme sa o všetkom možnom, ja pri kofole, on pri jednom pive. Neustále mi hľadel do očí. Až zrazu na mňa vychŕlil: "Počuj kočka, nechceš sa ísť prevetrať?"
"Nie, nie, diki, tu mi je dobre, vonku by mi bola zima, "zakecávala som.
"Hm, a čo tak ísť dnes večer ku mne? Mám voľný byt!"
Pozrela som na neho s prekvapeným výrazom. Už som mala nejedu takúto ponuku, ale táto ma riadne zarazila, keďže sa mi s ním tak dobre konverzovalo.Na chvíľu som uvažovala, či žartuje, alebo to myslí vážne.. Ved opitý nie je! Na moju veeeľkú smolu to myslel vážne a čo je ešte horšie,vôbec nič zlé na tom nevidel.
Spýtala som sa až príliš primitívne vzhľadom na to, že som až príliš dobre chápala..
"O čo Ti ide?"
"Chcem byť s tebou, len tak nezáväzne.. Trochu sa zabaviť a tak, veď vieš. Nehľadám vzťah, chcem sa s Tebou len zabaviť, páčiš sa mi.." A jeho ruka sa zrazu ocitla okolo môjho pásu. V momente ju už aj mal z neho dolu a v duchu som sa už modlila: "Pane Ježišu, pomáhaj mi, Presvätá Bohorodička, ochraňuj ma!"Čo robiť? V úteku je spása, bola moja prvá myšlienka. Ale zdalo sa mi to zbabelé, pretože vzápätí ma napadla myšlienka druhá: Nie je hrdina ten, kto sa boju so Zlom vyhne, ale kto sa s ním pustí za pasy. Teda.. Zhlboka som sa nadýchla. Poručeno Pánu Bohu!
"Ďakujem za Tvoje pozvanie, ale nemám záujem. Vieš, ja neuznávam takéto flirtovanie a ani sex na jednu noc, hoci to má byť aj od takého dobyvateľa žien ako si TY. A ak ťa ešte nik neodmietol, tak ja budem prvá. Nejdem s Tebou!"
Teraz pre zmenu na mňa hľadel on ako teliatko na nové vrátka. Podľa všetkého sa mu toto ešte nestalo. A tak sa ešte len vtedy začala konverzácia. On verzus ja.
Rozprávali sme sa o všetkom. Otvorene a v pravde. Jeho názory proti mojim a moje proti jeho. Hneď sme si vyjasnili, že ja hľadám vzťah, on hľadá flirt. Ale rešpektujem ja jeho, on mňa, išlo nám len o jedno- aby sme spoznali svoje zmýšľanie navzájom. Z dvadsiatich minúut na kofolu sa stali štyri hodiny.. V rozohovore o sexe, o čistote, o viere, o láske, o vzťahoch, o chalanoch a dievčatách. Čím dlhšie sme sa rozprávali, tým viac otváral oči. Snažil sa zmeniť taktiku a začať ma baliť na reči o mojich krásnych očiach, ale to už bol totálne odpísaný, pretože na reči tohto typu som dvojnásobne imúnna..
Nakoniec rezignoval. Pochopil, resp. tvrdil, že pochopil moje názory, postavil sa a zahľadel sa mi do očí so slovami:" Ďakujem Ti, takéto dievča som zatiaľ ešte nestretol". A s udiveným výrazom sa dal na odchod, no ešte sa naposledny otočil a neodpustil si: "Ale tie oči máš aj tak nádherné.." Zasmiala som sa : "Na tvoje však aj tak nemajú!":)
Čo na záver? Už asi len toľko, že mládenec si ešte raz vzdychol si a odišiel. A ja som v duchu jasala: "Amen, Vyhrala som! Mamka moja, ďakujem Ti..!" Ostala už len ozajstná radosť v srdci a nedopitý pohár piva na stole..
