Sedím nad seminárkou. V tom sa však otvoria dvere mojej peknej internátnej izbičky a do vnútra mi vtrhne tornádo mojich vždy energiou sršiacich spolužiačok, s ktorými sa delíme o jedno spoločné poschodie.
"Drahá, čo porábaš? Jóój, nepreháňaj to s tým učením, poď s nami von!" Jasne, klasika, ten ich nočný život :)
"Nie kočky moje, nevychádza, nestíhačka. A ani sa mi nechce, mám toho ešte dosť."
"Škola neutečie, zápočtový je ďaleko!" argumentujú. Moje tvrdenia im nestačia, až keď im poviem, že sa mi nechce ísť von, že až po Veľkej noci, lebo teraz je obdobie pôstu, prestanú naliehať. Už si na mňa zvykli a rešpektujú ma. Ale počas ich prípravy som pozvaná aspoň na čaj, a tak predsa len opúšťam prácu a idem s nimi.
Na izbe už prebiehajú prípravy vo veľkom. Štyri kočky sa chystajú na "dlouhu noc" a ja sa len zabávam na ich bezchybných hláškach. Popritom hrá hudba z notebooku a ktorúsi vtom napadne:
"Ej Majka, počuj, ty si sa ani nepochválila, aké máš aktivity!" Začnú sa chichúňať. Hm?? Nechápem..
"Ale noo, sa nerob, sme si ťa vygooglili, teta blogerka.." Aha, už mi dochádza.
"Hej? A čo ste tam objavili?" pýtam sa.
"No nemali sme čas to čítať, ale teraz by sme do toho mohli mrknúť.. Počkať hneď to nájdem," púšťa sa do hľadania kolegynka.
"Hm.. Láska, úsmev,čistota, sneh.. Majka, to si celá ty!" vybuchnú baby v smiech. Usmejem sa. No čo už, je to pravda.
"Počkať! Interupcia! Toto znie dobre! Ticho, čítam!"zavelí majiteľka notebooku a púšťa sa s pátosom do čítania. Spočiatku sa všetky uškŕňajú, ale postupne tváre vážnejú. A moja červenie. Nie, nehanbím sa za to, čo som napísala, ale viem, aký majú na to ony názor a moja červeň je dôsledkom horúčkovíteho uvažovania nad argumentami, aké použijem, keď sa na mňa vrhnú paľbou otázok. Zrazu však vybuchnú smiechom. Je to práve pri zmienke o antikoncepcii.
"Maji, hehe, pozri sa tamto na stolík!" A prstom mi ukazujú na antikoncepčné tabletky pri posteli jednej z nich. Čo k tomu dodať? Kamoška dočíta a na pár sekúnd zavládne ticho. Cítim sa už aj tak dosť čudne a tak len skonštatujem:
"Baby, viem, že vy so mnou neúhlasíte, ale ja si za tým stojím. "
"Majuš, s viacerými faktami nesúhlasím, ale mám ťa rada, a tak ti nebudem protirečiť a ani sa s tebou hádať.." Prehovorí jedna za všetky.
"A to už prečo? Veď povedz, v čom sa mýlim!"
"Nie, moja, nemá význam, nebola by to primeraná diskusia, lebo ty nevieš, čo je život a o čo prichádzaš..."
No uau. Prekvapene dvíham obočie. Žiadna výmena názorov. Len zhodnotenie mojej nevedomosti. Škoda, že mi to nevysvetlili. A neodpovedali, o čo prichádzam.. Nevadí. Skúsim si odpoveď nájsť sama. Teda- "vygoogliť". Veď všetko je na webe. Tak možno zistím aj to, o čo prichádzam...
