Neraz sa stane, že človek myslí jedno, ale ten druhý pochopí iné. Múdro to vystihuje aj ľudová múdrosť: "Ja o voze, ty o koze." Úmysel môže byť ten najlepší, ale stačí pohľad či gesto, nie veľmi adekvátne myšlienke, a galiba je hneď na svete...
Počas svojho stredoškolského štúdia som mala jedného super kamaráta. Sedel blízko mňa a ak sme práve nehľadeli do kníh, tak sme sa neustále rozprávali. Vedeli sme o sebe veľa, aj to, čo iní netušili. A tak po tom, čo mu zistili diagnózu, som bola medzi prvými, ktorí sa o nej dozvedeli. Problémy so srdiečkom. Bola to rana pod pás. On, na prahu dospelosti, s mnohými snami a túžbami, zrazu takto zasiahnutý. Ale duch bojovníka sa v ňom nezaprel a nemienil sa len tak vzdať. Silu a energiu čerpal zo svojho okolia a svojej- hoc nenaplnenej, ale o to úprimnejšej- lásky k našej spoločnej spolužiačke. Tá o nej nevedela, tak, ako o nej nevedel nik v triede okrem mňa a ďalšieho spolužiaka. Ona, jeho vysnená princezná, sa dozvedela len o chorobe, o ktorej sme jej spolu so spolužiakom povedali. Bolo to vo chvíli, keď sa nám zdalo, že nás to zadusí a cítili sme, žeby to mala vedieť aj ona. Lebo ,hoci sa k tomu nikdy nepriznala, videli sme, že ani on jej celkom nie je ľahostajný..
Ich vzájomná platonická láska každým dňom rástla. Zaľúbený chlapec to však už ďalej nevydržal a rozhodol sa svojej láske dať reálnu podobu.
"Ahoj moja, máš minútku?," prihovoril sa jej raz popoludní pri skrinkách v šatni.
"Jasne, čo potrebuješ?",otočila sa k nemu s úsmevom.
"Hm.. Vieš.. Ja ..Ono.. Musím Ti čosi povedať..", začal neisto.Spozornela.
"Vieš.. ja..," váhal.. Ktovie však, čo ho v tej chvíli napadlo. Asi slová nestačili a on sa rozhodol pre vyjadrenie gestom. A ako príklad si vybral scénu z Rómea a Júlie, keď Rómeo s rukou na srdci kľačí pod okom a vyznáva Júlii lásku. Škoda však, že časovo to akosi nevypočítal. Ruka na srdce smerovala skôr, ako koleno na zem.. A k tomu pokorný pohľad, aby potvrdil pravdivosť svojich slov.. A už je to tu..
"Juraj! Srdce? Čo Ti je? Záchvat??" spanikárila a rýchlo ho chytila za ramená, lebo už-už videla, ako pri nej odpadáva.
On na ňu udivene pozrel, ale vzäpetí so šibalským úsmevom dodal:
"Áno záchvat, ale záchvat lásky ku Tebe!"
Ostala zarazene stáť. Nie. On blbne. Pripadalo jej to ako čierny humor. Veď je chorý..
Nastala teda pekná výmena názorov. Ona mu vyčítala, že si z nej uťahuje a on ju presviedčal o opaku. Až keď sa priznal,že je chorý, ale neskonale ju ľúbi, začervenane sklopila zrak..
O pár dní oslávia spolu dva roky chodenia. On dodržiava poctivo liečbu a ona mu je oporou. Stále so smiechom spomínajú, akého úžasného Rómea získala. Možno, že keby zvolil formu SMS či lístok s vyznaním, bolo by to iné.. No takto aspoň majú na čo spomínať.
Gestá môžu klamať, rovnako ako aj náš celkový spôsob prejavu, hoci neraz si to človek ani nemusí uvedomiť. Veď nie sú srdcové záležitosti ako "srdcové".. :)
