"Nemôžem, idem čeknúť na web, ako je to s tým hlasovaním o eurovale a o vláde! Je to sakramentsky napínavé! Tých ****** vo vláde by som najradšej poslal na Sibír, ale keď sa postavia Bruselu, tak ich najbližšie normálne pôjdem voliť!"
Teda, vymeniť pivo za info o vláde.. To už niečo na tom asi bude! Presviedča ma o tom aj moja spolubývajúca, študentka politológie, ktorá hneď testuje môj aktuálny rozhľad:
"Už sa nám rozpadá vláda, počula si?" No čoby som nie, keď mi ešte aj frajer o tom pošle sms.. Zapnem facebook a polovica statusov je o napínavom čakaní. Kliknem si na sme-čko a zažeriem sa do čítania priebehu celého dňa. A úprimne- fakt je to lepšie ako správy z hokeja!
Fascinuje ma fakt, že v tomto roku sme už druhýkrát centrom záujmu celosvetových médií (po MS v hokeji). A prideom ide "len" o rokovanie. Ako x-krát predtým. Teraz však na verdikt malinkého krpatého Slovenska kdesi v Európe čakajú médiá na celom svete. A ja sa pýtam: zvíťazí zdravý rozum alebo pokora pred silnejším? budeme my, už dosť rozkradnutý a ochudobnený štát s maloz dušičkou tancovať, ako nám pískajú a cvakať na luxusný život ostatných? alebo sa zahráme na hrdinov, padne nám vláda, Brusel nás odpíše, svet zažije nebývalý šok zo slovenskej vzbury a nás bude hriať pocit spravodlivosti a národnej empatie voči slovenským občanom?
Sulík sa vyjadril, že radšej bude v Bruseli exotom, ako by sa mal hanbiť pred svojimi deťmi. Sympatické vyhlásenie. Len hlavou múr neprerazíš a ani jedna lastovička leto neurobí, tak či toto zaváži pri hlasovaní..
O chvíľu sa to začne a v tomto očakávaní celého sveta sa vo mne prebúdza láska k našim národným literárnm klenotom a na pery sa mi tisnú slová klasika, ktoré podľa mňa najlepšie opisujú súčasný stav:
"Hoj mor ho, detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
mor ty len! a vôľ nebyť
ako byť otrokom.."
