Neviem, kam idem, neviem, čo ma tam čaká. Len idem. A čakám. Sama ani neviem čo. Prichádzame v čase, keď je už registrácia v plnom prúde. Formalitky rýchlo vybavené a my vchádzame do plnej telocvične. Zažívam šok. Telocvičňa nie je plná, ale doslova natrieskaná. Do očí mi padne motto stretnutia: "Láska sa nevystatuje." Rozhliadam sa okolo seba. A nenáchádzam slov. Chlapci, dievčatá, všetci radostí, usmievaví, plní nadšenia. Niečo zvláštne z nich vyžaruje, ale ja nechápem, čo to je..
40. Biblické číslo. Táto púť nesie toto číslo a celá je prežiarená čímsi zvláštym, slávnostným. Svätá omša, prednášky, adorácia- všetko svedčí o tom, že je to obrovská milosť, že sa takéto podujatie uskutočnilo už po toľký krát. Som tu prvý raz, no vidím a cítim,že Pán to hojne požehnáva. Rodia sa tu nové priateľstvá, Pán sa prihovára, koná v živote mnohých prítomných.
"Mládež je naša budúcnosť", možno klišé, ale napriek tomu známa fráza. A tu sa stretáva mládež, tentoraz v rekordnom počte, vyše 600 účastníkov. Tých, ktorí prišli zakúsiť, čo je to láska a nielen láska parterská, ale aj láska Božia. Lebo len skrz ňu môžu precítiť tú lásku vo vzťahoch. Nejden pár- prezrádzajú to ich spojené ruky- sa zúčastnil tejto púte, aby prežil Valentína práve na tomto mieste. V požehnaní. Ja som tu bola sama a predsa som sama nebola, ani na sekundu som sa tak necítila. Lebo som zažila silu spoločenstva a lásku Boha.
A až tesne pred odchodom som pochopila to, čomu som v prvý deň, keď som prišla, nechápala. Z tých mladých som cítila neuveriteľné nadšenie a pokoj. A ten som pocítila aj ja. Lebo sa naplnili slová Písma: "Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi.."
