"Majuš, čuj moja, nechceš ísť na jednu púť?" prihovorila sa mi pred rokom o takomto čase moja kamarátka.
"Kde a na akú?"
"No.. Je to púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakowe. Bude sa konať v rámci Púte Rádia Lumen. Ja som tam ešte nebola, sestra mi ponúkla túto možnosť."
"Hm.. A kedy to bude?"
"Tak je to 19. apríla. "
"Čo?? Veď to je presne mesiac pred maturou! Dadka, to fakt?"
"Júj, neboj, aspoň trošku vypneme z toho nekonečného učenia sa..:)"znela optimistická odpoveď.
Dnes sa nad tým iba pousmejem. Ako prízemsky som vtedy uvažovala. No črta mojej povahy sa ani vtedy nezaprela- a možno to je iba moja predstava, pretože Boh to mal pre mňa dávno pripravené- a ja som sa opäť vrhla do čohosi, o čom som nemala ani poňatia. No to, čo mi to vtedy dalo, sa slovami nedá opísať..
Upršaný deň. Chlad. Desiatky autobusov. Stovky pútnikov. More dáždnikov. Kaplnka, obraz, omša, Korunka. A všetko sa akoby zlievalo do jedného prúdu, z ktorého znelo jediné: "Božie milosrdenstvo." A to ma od tej chvíle neprestalo sprevádzať.
Vtedajšia púť bola iba začiatkom. O mesiac prišli maturity, kde som neuveriteľne pocítila na vlastnej koži, aký význam majú s dôverou vyslovené slová: "Ježišu, dôverujem v Teba!" Neskôr osoba, ktorá patrí do skupinky Božieho milosrdenstva. Jej posila. Obrovský zázrak, kedy mi pomohla modlitba Korunky. Nástup na novú školu, kde som sa "náhodou" dostala do skupinky Božieho milosrdenstva aj ja. Dievčina, ktorá ma tam vtedy s láskou prijala a stala sa vzácnou osobou môjho života, mi však povedala: "Náhody existujú len v svetskom svete. Všetko je prozreteľnosť Božia." A vzápätí rôzne duchovné obnovy, stretká. Spoznávanie života sestry Faustíny, apoštolky Božieho milosrdesntva. Jedna z najkrajších kníh- Denníček sestry Faustíny, ktorá sa stala aj mojou knihou. Rozprávania o milostiach a zázrakoch by bolo na hodiny. No nádej vždy bola a je v Božom milosrdenstve..
Ďakujem Bohu za 19. 4. 2008- moju 1. púť do Krakowa.
Ďakujem Bohu za 19.4. 2009- Nedeľu Božieho milosrdenstva. A za život v mori Jeho nepochopiteľného milosrdenstva.
Ježiš pozrel na mňa láskavo a povedal: "Neboj sa utrepenia, dcéra moja, ja som s tebou." (Denníček 151)
Život sa dokáže neuveriteľne zmeniť, keď nájdeme svoju radosť a silu v tých úžasných slovách:
"Ježišu, dôverujem Ti!"
