"Majuš, nože sa choď mrknúť na www.sme.sk, nájdeš tam čosi zaujímavé. " Prečítam si sms od kamošky. Pôvodne som síce chcela ísť pozieť do kníh, ale tak sekunda ma nezabije. So zvedavosťou otváram stránku. To, čo sa mi zobrazuje, mi vyráža dych..!
Fotka, na ktorej sú mladí v krojoch. Konkrétne, kamoši, moji kolegovci zo súboru. Keby však len to..! Uprostred nich stojí Štefánik a v pozadí pár krás nášho Slovenska. Fotka, ktorá asi má pôsobiť v kontexte k písanému slovu- vtipne. Aha.Škoda. Nezasmiala som sa. Skôr mi je do plaču. Mám pocit, že autor trošku prešivhol.. A keď si pozriem to "vtipné" video, tak už naozaj rezignujem..
Nech mi ešte niekto povie, že Slováci sú hrdí na svoj národ, národovci od kosti, tak ho asi vysmejem! Prípadne mu jednoznačne odporúčim túto stránku. My sa ideme biť do hrude, že aká je naša minulosť? My? Za toto by kedysi za čias, ktoré ja už bohužiaľ poznám len z rozprávania, by boli neskutočné sankcie. Robiť si výsmech z takých kapacít ako boli Štefánik, Hlinka a spol.? No ale prosím vás, veď na dejepise nám to od piateho ročníka na základnej vtĺkali do našich hlavičiek, že máme mať úctu k našim predkom a dejínam. Aha.. Jasne.. Pochopiteľne, veď vidím.
Fakt ma to dostalo. Som človek, dušou i telom, venujúci sa folklóru a milujúci dejiny. A preto žartíky tohto typu sa mi vôbec nezdajú vtipné. Tá ironickosť prejavu pána sa mi osobne, pri všetkej úcte, javí ako trápna a pod úroveň. Ale no prosím, veď sme demokratická spoločnosť. U nás je už všetko dovolené. A internet? Ako raz bolo povedané z úst mojej známej- smetisko dnešnej doby. Veru, pekné časy nám nastali..
PS: Prednedávnom sa uskutočnili oslavy pri príležitosti dátumu narodenín Štefánika. A dnes toto. Pekný paradox. Môže sa teraz, a nielen on, ale aj ostatní, obracať v hrobe..