Už niekoľko mesiacov celé Slovensko očakáva, ako prebehne akreditácia vysokých škôl. Tŕpnu všetci- rektori, dekani, študenti i rodičia. Médiá sú opäť raz dobre zásobované novými "oficialitami" i pikoškami. Tou druhou kategóriou správ sa neslávne preslávila práve Univerzita v Trenčíne. Stále vychádzajú na povrch nové absurdnosti. Štyri mesiace pred záverečnými skúškami zrušiť akreditáciu študovaných odborov. Nonsens! A že študentov o tom ani nik neupovedomí? A načo? Veď máme predsa médiá, odtiaľ sa dozvieme všetko, no nie?!
Ale prečo sa nad tým pozastavovať? Žijeme predsa pod Tatrami, v kraji, kde už asi nič nikoho neprekvapí. No mne, ako študentke vysokej školy nie je všetko jedno. Síce nie je mojou alma mater práve spomínaná univerzita, ale žeby som si bola istá aj tou svojou, už ozaj neviem. Veď ako si aj môžem byť? Pri takomto postupe, takýchto správach? Dostanem sa vôbec aspoň k bakalárovi..?
Študovať a predsa nedoštudovať. A to nie vďaka vlastnej lenivosti, ale vďaka tým "horným" desaťtisíc. Áno, tým, čo (ne)dajú akreditáciu. Ak nemáte protekciu a dostanete diplom "len tak", tak sa asi treba začať modliť respektíve začať veriť na zázraky a dúfať, že tých pár bodíkov pre akreditáciu vám prihodia. Veď študovať bez titulu, len kvôli dobrému pocitu.. No tak ďakujem pekne.
No ale nikdy nehovor nikdy. My, študenti, situáciu neovplyvníme a v prípade toho najhoršieho by sa asi malo uplatniť staré známe: "Všetko zlé je na niečo dobré." Nedostanem titul? Nevadí.ˇČlovek si aspoň "užil" mladosti a okrem ukrátenia života v jeseni života vďaka kolapsom pred skúškami ho to takmer ani nič nestálo. Veď naša legislatíva umožňuje štúdium zadarmo. A po neúspechu začať študovať ešte raz? A prečo nie? A že je to už spoplatnené, keď má študent už svoj vek? Nevadí. Veď euro hýbe svetom a ak budeme optimisti, tak aj tá finančná kríza čoskoro pominie.
Školstvo je vždy tak vďačnou témou.. Dosiaľ sme pranierovali maturity, bol čas postúpiť vyššie, medzi rady vysokoškolákov. A v prípade potreby ich aj patrične preriediť..
Keď tak nad tým uvažujem.. Oplatí sa vôbec študovať? Aj minule ma pobavil výrok jedného staršieho pána. Prisadol si ku mne v autobuse a hodinu sme sa bavili o školstve. Ako učiteľ mal argumentov plnú fúru. A zaklincoval to výrokom:" Titul? A načo? Veď dnes ho má predsa každý. A takého magistra by som sa už hanbil písať si pred menom. Aspoň doktora. Síce, aj ten je už značne okupovaný. Najlepší by bol docent alebo profesor. Ten už niečo znamená." A mne tak napadlo, že fajn, len ako sa k nemu dostať.. Keď v dnešnej dobe je už aj ten bakalár pomaly čosi "extra"...
