Stalo sa mi to v lete. Cestou z práce. Unavená, zničená som sa vliekla mestom, keďze som mala ešte hodinu času do odchodu autobusu. Predo mnou sa zjavila trojica chlapcov v bielych košeliach a kravatách. Jasné, nejaké promo. Tým sa zvyknem vyhnúť na sto honov, lebo človek sa ich už tak ľahko potom nezbaví. Aj teraz bol úmysel jasný, ale problém bol, že jeden z nich (ako sa mi neskôr priznal) si ma vyhliadol už predtým.. Trvalo to asi 15 minút, kým pochopil, že nemá šancu. Ale ukecaný bol statočne, čo ja milujem. No keď som už bola na odchode, vtedy sa z ničoho nič pozrel na môj krk a opýtal sa:
"Slečna, prepáčte mi moju otázku, ale čo to máte na krku?"
No nosila som už rôzne prívesky, ale momentálne som sa zamilovala do tzv. Zázračnej medaily, na ktorej je vyobrazená Panna Mária.
"No viete, je to Medaila Panny Márie."
"Hm, môžem sa bližšie pozrieť? Zaujímavé. A prečo to nosíte?"
"Lebo Jej verím a Ona ma ochraňuje."
"S takým niečím som sa ešte nestretol." Povedal dotyčný mladý muž v mojom veku. Ani neviem ako sa rozprúdila debata o mojej viere a jeho nevere. Nepresvedičala som ho, len si obhajovala a argumetovala svoje. A čo bolo na tom najkrajšie? Že ma za to neodsudzoval ani mi to nebral. Toleroval mňa a ja jeho. Naša debata trvala takmer hodinu. Len tak na chodníku, kým jeho kolegovci pracovali. No my sme sa bavili o Panne Márii, o viere i o kríži...
Bol to veľmi pekný a povzdbudivý zážitok. Stretnutie dvoch ľudí, každý verí tomu, čo si sám zvolil a napriek tomu rešpektuje toho druhého. Škoda, že takých zážitkov je ako šafranu. Čo sa to deje okolo nás? Fakt ma položila nedávna kauza v Cirkvi. Kam až dokáže zájsť ľudská hlúposť. Možno tvrdé slovo a nemám naň právo, ale len takto dokážem nazvať počínanie si ženy, ktorá dá na súd svoju nespokojnisť s krížom v škole svojich detí. To akože vážne toto?! A oni jej ešte dajú za pravdu?? Ako je toto možné? Nestačím sa čudovať.. A ešte mi povedzte, že 21. storočie a sloboda vierovyznania, no jasné..
Ja osobne si myslím, že spomínaná dáma skôr našla ďalšiu "vhodnú príležitosť", ako sa "obuť" do Cirkvi. Veď táto inštitúcia je taká vďačná, nech sa jedná o akékoľvek pošpiňovanie. Ale že teraz je na muške už kríž, tak toto už je fakt veľa.. Kríž, to, vďaka čomu sme vykúpení a my sa ho chceme zbaviť? A čo bude potom? Ak odtránime kríž? Myslím, že náš istý koniec. Diabol sa najviac bojí kríža, lebo ním bol porazený a my ak túto našu najúčinnejšiu zbraň zničíme, on zničí nás, lebo jeho moc už nebude ničím obmedzovaná. Toto chceme..?
Fakt ma táto správa dosť pobúrila. Veď kríž je všade, kde sa len pozrieme. Na krkoch, cintorínoch, na vlajkáach štátoch, v kostoloch. Ako sa ho chceme zbaviť? Opäť pôjnde o boj s veternými mlynmi? Keď sa kresťanstvo nevyhubilo za 2000 rokov, chce jedna žena začať boj proti krížom dnes v tomto svete? Úprimne, je mi jej ľuto. Keby tak vedela, čo to ten kríž vlastne je a čo aj pre ňu zanmená, ako veľa..
Vytáča ma aj konanie kompetentných. Nielen jej dať za pravdu, ale ju ešte aj odčiniť? Fajn. A keď sa ja budem teraz sťažovať, že som katolíčka a nemám v škole kríž a ja ho chcem, lebo mám naň právo, aby vyjadroval moje presvedčnie.. Čo vtedy? Každý by ma vysmial, že som asi chorá, že s tým nikde nepochodím. S takou žiadosťou. Pravdupovediac, keby som nevidela, čo sa deje, tiež neuverím, že ak sa niekto chce kríž pre zmenu zbaviť, môže byť tak úspešný..
Bojím sa, že nastáva nová "doba komunizmu." V týchto dňoch je všasde počuť o tom, čo sa dialo pred dvadsiatimi rokmi. Neostaáva asi nič iné, len sa modliť, aby sa tie časy nevrátili. Aby sme sa opäť neskrývali a nebáli sa ukázať, že áno, kríž nie je len akýsi symbol,ale je to znak spásy. Aj tých, ktorí proti nemu bojujú...
