Podľa špeciálneho názvu koňa si vedia susedia porozprávať, kde akého koňa videli a tak si spoznajú zviera zo svojho stáda. Pri kočovnom spôsobe života, keď stádo spasie obživu, sťahuje sa ďalej. Videli sme stáda malé, ktoré tvorilo iba niekoľko koní, oviec a kôz, ale videli sme aj obrovské stáda s niekoľko stovkami koní.
(tu sú vidno iba ovce a kozy, zrejme išlo o "chudobnejšieho" majiteľa...)
To potom pastier obchádza také stádo aj tri, štyri dni. Obyčajne na typickom mongolskom koníkovi, presne tak, ako kedysi za čias Džingischána. Ak sa niektoré zviera zatúla, alebo prebehne k inému stádu, kočovníci sa vedia presne dohodnúť, čí je ktorý kus. Zrejme aj vďaka názvu toho ktorého koňa, pretože vystihuje farbu, dĺžku srsti, veľkosť uší a čo ja viem, čím všetkým sa môže taký kôň odlišovať.
Raz sa nám od chovateľov koní dostalo veľkej pocty. Predchádzal tomu celý deň názorných ukážok našej práce, vysvetľovania jej zmyslu. Zapotili sme sa pri objasňovaní niektorých termínov až sa nám motali nielen jazyky, ale aj ruky a nohy! No, vysvetlite mongolskému pastierovi, čo je to ektoparazit, vektor, hostiteľ, mikrofauna, biotop a podobne. Napokon podstatu veci pochopili a boli veľmi pozornými a trpezlivými poslucháčmi.
Na záver dňa, pred svojim odchodom, keď už chápali, že my im vlastne pomáhame tým, že vyznačujeme na mapách miesta, ktorým je treba sa vyhýbať kvôli infekčným chorobám a nákaze, ich delegát predstúpil pred nás a obradne k nám prehovoril - „Ste dobrí ľudia. Pochopili sme, že chcete, aby naše ovce, kozy, ťavy, kravy a kone boli zdravé. Aby nám nehynuli na zlé a zákerné choroby. Dobrí ľudia, príďte k nám na stálo! Ponúkame vám miesta pastierov!"
No, to nám dal! Zdvorilo sme odmietli.
Nepochopili sme totiž, akú česť nám touto ponukou prejavili. Z nášho pohľadu je pastier, po našom valach, čo robí s báčom a pasie ovce dakde na Poľane, obyčajný človek. Otec mi raz pohrozil, keď som nespravil zopár skúšok na vysokej a hrozilo, že ma vyhodia. Nehrešil ma, iba ostrým hlasom povedal - „Ak sa nechceš učiť, na salaši u báču je voľné miesto valacha, môžeš hneď nastúpiť!" Priznám sa, že som sa vtedy hanbil ako pes! Výchovný princíp to však splnilo. Skúšky som porobil, školu dokončil. Nepôjdem ja predsa ovce pásť! A tu, hľa, ponúkajú nám miesto pastiera!
Neuvedomovali sme si vtedy, že pastier je pre Mongolov už tradične veľmi váženou osobou. Tým, že nám učinili túto ponuku, prejavili svoje uznanie a pre nás to mala byť veľká česť!
Ešte že sme slušne poďakovali a v dobrom sa rozišli. Dlho by nás mrzelo, akí sme my Európania vlastne nevzdelaní, hoci každý máme tituly pred aj za menom! Skrátka - iný kraj, iný mrav...
Ilustračné foto: I.Takáč
