Nie, ja nie som smutná!
Iba mám rada ľahký šifón
šiat čiernej oblohy.
Čierny ako mačka,
čo túla sa po strechách a
drieme za komínom.
Uhrančivým pohľadom kontroluje hviezdy
v tichu noci nad našim domom.
V mačacích šľapajach potichu vychádzam...
Stúpam po rebríku mesačných lúčov
do neznámych vôní záhrad a lúk
letného večera.
Dve žlté oči na čiernom pozadí
mi žmurknú na súhlas.
No, ja sa trochu bojím výšky...
Kam až vyletí nočné nadýchnutie?
Je ďaleko rýchlejšie ako
moje ťarbavé kroky
po hrebeňoch striech
zasnívaných domov v celom okolí,
kam až dovidím...
A tak tu sedíme v čiernom šifóne,
spoločne snívajúc - domy, mačka aj ja.
Blednúci obzor nás nadránom
všetkých rýchlo vráti
kam patríme!
Nikomu nepoviem
o nočnom dobrodružstve!
Potom by všetci ľudia v noci
rušili čierne mačky
snívajúce za komínom!
