Vôňa šálky bylinkového čaju tiež
bezchybne naviguje moje zmysly ...
Už iba kľúčom otvoriť dvere
tvojho srdca a poďakovať
Morseovi za tak skvelý vynález.
Bodka, čiarka, bodka...
Pri lúštení veršov nebeských tvorcov
sa nakoniec aj naučím
počúvať tvoje kroky
v diaľke za kopcom
v malom údolí
kde meriaš šľapajami minúty
nášho odlúčenia.
Netrpezlivo tancuješ na špičkách
od okna k oknu
nikdy nepriznaný tanec čakania.
Kocúr sa ti možno motá pod nohami
alebo v kresle pradie mačaciu pavučinu.
Tajnou mágiou hrdzavých labiek
priťahuje moje telo
pomaly, nečujne
k tvojim dverám.
Už cítim vôňu materinej dúšky a lipového kvetu
už vidím obrys tvojej tváre za sklom nášho okna
už - som v myšlienkach prekročila prah
deliaci sen od skutočnosti ...
A hviezdy už vyťukávajú verše
na zamatový podklad tmavej oblohy
pre niekoho iného
kto sa ešte len vydá na cestu domov...
Bodka, čiarka, bodka....
