Čas bielych snov prichádza vtedy,
keď sa tie zelené
nevyplnili.
Nič nehovoriace sivé
vynecháme.
V myšlienkach
sa začneme pomaly presúvať
pomyseľnou loďkou života
po imaginárnej rieke našich túžob
do sveta fantázie z bielych snov.
Veľmi starostlivo
vyberáme jednu spomienku
ako spolupútnika
pre svoju cestu hmlou zabúdania,
až tam k brehom,
kde biele chumáče
pretavia zlaté svetlo
v slnečnú rieku nekončiacej lásky.
Až tam
nastane čas
zlatých snov.
(Eduardovi Grečnerovi k vydaniu zbierky poézie Absolútna žena)