Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Lavička na kopci pod horou
slnkom zaliata lúka.
Chránená stromov obzorom
farbami dúhy sa trblieta.
Babím letom
pospájané steblá trávy.
Smútok k mám prilieta.
Strieborné vlákna pavúkov
rozfúka vietor nad lúkou,
chlad ruky nám rozpája.
Mlčíme zrazu obaja.
Každý vo svojom svete
je sám.
A nad tým nádhera
jesennej prírody
mlčky sa čuduje
nám...
