Chcem uniknúť do hôr,
po cestách poľných
túlať svoje telo
a s letom, ktoré tak rýchlo
odletelo, lúčiť sa bozkom
iluzórnym.
Najhoršie sú večery,
keď je človek sám,
keď brány otvára
planým ilúziám.
O láske,
nežných dotykoch perí ...
Nevravím však, že im verím.
Alebo predsa?
Odhrniem z okna ťažké
žalúzie,
do života si vpustím aj
trocha ilúzie ...