Bozkávam staručkú ruku matky,
v spomienkach zaletím do detstva...
Vybehnem
pod horu, naspäť sa vrátim,
koľkokrát, Bože môj, koľkokrát
ešte sa za obzor modravý stratím?
Kým slzou šťastia z návratu
na oblok prstom zaťukám.
A úsmev ako lastovičku
vypustím z dlane
nad lavičku,
do hniezda
pod strechou zložím si krídla
ustaté letom, uľahnem na ne.
Zašepkám mama – už zase som tu!
Pohladkám zrobené dlane...
Mama
Nedeľná chvíľka poézie...