Tak už pália tvoje sny
a ty sis´ myslel,
že konečne prišiel čas,
kedy dozreli...
Žeravé prsty plameňov trhajú
na márne kúsky
listy denníka tvojho žitia.
Bezočivo veselo
víria tančiace vločky popola
chladným večerom.
Naozaj sú ľudia takí?
Pýtaš sa vychádzajúcich hviezd.
Netečne žmurkajú z vysokej diaľky
...zo svojej cesty nedaj sa zviesť.
Oheň pažravo hltá
popísané stránky tvojho života.
Hádžu mu ich k večeri.
List za listom, za dňom deň.
Pozerá od dverí tichý tieň...
Zavlnilo sa meno prvej lásky,
utiecť chcelo z tej páľavy.
Červený had oblizol pásky
maškrtným jazykom mľandravým
...vyblednuté filmy spomienok.
Je to už dávno, alebo to bolo včera?
Vratkými nohami cez korene
vrastené v rodnom chotári
potkýna sa tvoja pamäť.
Nad ránom chladný je srieň.
Blúdi záhradou tichý tieň...
JE to už dávno.
Aj fotky pobrali.
No, otec vždy hovoril, že chlap vraj nežiali.
Hovoril.
Kedysi.
Dnes zostal ti po ňom hojdavý krok
a riedke šedivé vlasy.
A čo zdedil si z maminej krásy?
Vari dobré srdce.
To zostalo krásne
aj keď vrkoče jej roky ostrihali
a vlasy zafarbil svit mesiaca.
No, láska v srdci, tá sa nestráca.
BOLO TO dávno.
Za každým úsmevom videl si vtedy
láskavé srdce.
Dnes už vieš, že sŕdc je primálo
na toľko úsmevov.
Falošných.
Čia je to práca?
Holubie krídlo po jednom pierku sa stráca...
Vysoko v nebi fantázie.
Tak nežiaľ a prihoď do ohňa
všetky zvyšné ilúzie,
o svojich blízkych.
Prilož, nech zohrejú skrehnutú dušu.
Spálili stodolu aj starú morušu.
––––––––––––––––
Ľudstvo má v obľube pálenie dobra.
Boja sa, Bože môj, boja...
Iba do nedele!
Žobrák pri kostole žobrá...
Za zvuku varhán šúchajú svoje kolená
kým hlava líškavo sklonená
opakuje
moja vina, moja vina, moja vina.
Baránok Boží, pozvi ma k večeri.
Tichý tieň vlastným očiam neverí.
Čia je to vina,
keď ľudia ľuďom
upaľujú sny
na pranieri ?....
