Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
Posledné pierko bielej holubice
znieslo sa k zemi.
A ona holá
ako pravda o živote
vysoko v oblakoch,
práve keď slnko zapadalo,
skryla sa, aby ju nik nezbadal.
Rýchlo,
posledným lúčom
uzamkla okno nedeľného dňa.
Teraz sa usmieva za sklom.
V myšlienkach možno
ešte zaletí do korún jabloní,
ktoré už dlho
pre ňu boli nedosiahnuteľné.
Očami poláska zelenú dolinu,
lesné cesty, strmé vrchy,
zurčiacu vodu Bieleho potoka.
Navečer zastrie žalúzie
a zaspí pokojným dychom
v náručí tých,
ktorí na ňu už dlho čakali...
