Ťaží ma pri srdci sneh,
ktorý už nie je biely.
Na krídlach ranných lúčov
anjeli odleteli.
Ťaží ma láska nevypovedaná,
pocitov zimy chabý odraz.
Nočných snov o tebe
nenamaľovaný obraz.
Ťaží ma ruka - hladila kedysi
zamat duší tmavomodrých,
ukrytých pred denným svetlom.
A smädné pery
cez praskliny času
červeň malín ticho plačú.
Úsmev len tušia
škovránky jari v spomienkach.
Ťaží ma duša.
Z pavučín jej skúšam
upliesť klietku,
studenú ako sneh.
Stratila farbu nevinnosti...