Zažiadalo sa mi
v smútku vykúpať si telo.
V slanej čírosti sĺz zmáčať svoje riasy.
Na chvíľu schúliť sa v závoji clitoty,
čo utkali sudičky kedysi dávno,
keď sa iba rodilo
ľudské JA.
Vrátiť sa do ticha počiatku Zeme,
vyčkať kým zrodí sa Slnko
a svojím lúčom ma privolá k životu.
Prečkať tak v bezpečí,
až vybojuje svoj zápas Dobro a Zlo
a zvíťazí Láska...