Zbadala som odraz
svojich myšlienok
v zamrznutej hladine
januárového jazera.
Pretkaný bielymi vločkami
odráža telá osamelých stromov
bez lístia.
Pevné skaly mĺkvo držia
v svojich rukách
naše predsavzatia a dobré úmysly,
posvätené prvým snehom.
Zbadala som odraz
slnečných lúčov zimy
v nekonečnom tichu
zamrznutého vodopádu slov.
Studený vietor sa zastavil
na vrcholci smreku,
kde ho bystrým okom stráži
čierny havran.
Čipkovaná inovať sa skláňa
nad zrkadlom potoka
a lemuje nehybný vodný vír.
Zbadala som zasneženú lavičku,
na ktorej nieto miesta pre oddych stôp,
čo prešli dlhú púť vysokým bielym snehom...
Krehké kryštály tu zvonia
pre osamelú sýkorku
zimnú serenádu.
Chladnúce slnko zapadá
fialovým svitom nad údolím,
plným ľudských svetiel a teplých rúk.
Duša sa mi túla
nad zimnou krajinou,
aby sa napokon zniesla
do tvojich pokojných očí.
Viem, že nesmiem prepásť chvíľu,
keď ma ešte vidia...
