V každom normálnom časopise je niečo ako „varíme so starou mamou“ alebo „varíme lacno a zdravo“ a podobne. Starú mamu už nemám, lacno variť sa v dnešných pomeroch na Slovensku nedá, no a zdravo – to je relatívny pojem. V prípade, že neuplatňujem recept mojej známej, ktorý sa volá CDU „co si kdo uchmatne“, alebo CDD „co dům dá“, nastupuje varianta B – obligátna otázka pracujúcej matky – čo mám variť? A sme pri tom. Opýtala som sa ako vždy, ani som nečakala odpoveď, snáď iba to známe - nám je to jedno, uvar čo chceš a podobne. Odrazu návrh mojej dcéry: „Maminka, uvar to biele so zelenými čiarkami!“
Automaticky som odpovedala: „Áno, dobre, ahojte utekám na autobus, poriadne pozamykajte, desiatu máte na stole, nech neprídete neskoro do školy, čau, čau!“ Zabuchla som dvere a emancipovane zanechala svoje ratolesti napospas ich vlastnej školskej zodpovednosti. Našťastie školu mali pod nosom a manžel sa po nočnej blížil domov.
To bolo ráno. V autobuse som potom rozmýšľala, čo to ta moja Veronika chcela na večeru? Biele so zelenými čiarkami. Hmmm. V hlave sa mi premietali exotické recepty uverejnené v poslednom čísle Života, ale nebola som z toho veľmi múdra. Vraj – varila si to, keď sme sa ponáhľali na plaváreň. Čo má plaváreň spoločného s večerou?!
Keď som prišla z roboty domov, na stole ma čakala kytička. Nie však hoci aká! Bola to kytička z našej záhradky, kytička kôpru. Už som začala tušiť, o čo tu kráča. V chladničke bola samozrejme smotana a knedľa. Môj manžel pochopil skôr ako ja, po čom naše dieťa túži. Stihol si po nočnej aj zdriemnuť, aj skočiť na chalupu a cestou späť sa zastavil v obchode. No, dobre. Začala som čarovať. Počet mojich detí (mám ich dve) sa medzi tým zvýšil na štyri. Pribudla spolužiačka mojej dcéry Simonka a susedkin Petrík. Výmena detí cez chodbu fungovala v paneláku perfektne a tie vlastné sme koľko razy začali identifikovať, až keď sme ich naháňali do postele.
A práve susedov Petrík chodil zvedavo okolo hrncov na platni a vyzvedal – čo to teta, varíte na večeru? Veronika mu nechcela nič prezradiť. Vydrž, určite sa ti ujde! Vareška mi zakmitala v ruke, zasyčala zásmažka zaliata smotanou, na panvici poskočilo vajíčko, z knedle sa len tak parilo. Napätie vrcholilo. Deti si posadali za stôl.
Konečne som nakladala na tanier. Jéééé, no totóóó, chichotali sa nad voňavou ponukou. Biele čudo so zelenými čiarkami bola – kôprová omáčka! K tomu volské oko a knedľa.
Všetkým moja rýchla večera chutila a ešte dlho sa potom smiali, ako teta Alenka varila „biele so zelenými čiarkami“. Nasekaný kôpor v smotanovej omáčke skutočne vyzeral ako zelené čiarky! Vrelo odporúčam, hlavne keď ste v časovej tiesni a ponáhľate sa napríklad na plaváreň. Je to rýchle a ešte sa pri tom zasmejete. Avšak pozor, pozor, aj od smiechu sa priberá!
