Keď som prvýkrát vstúpila, vlastne zostúpila po pár kamenných schodoch do kráľovstva sokoliarov na Červenom Kameni, kým som sa stihla porozhliadnúť, zachytila som nezvyčajný pohyb pod nohami. Stará sliepka prebehla cez štrkom vysypaný chodníček a potom trrrrrrrrrrrrrrrrrr, ako z roztrhnutej šnórky perličiek sa za ňou presypal kŕdlik malých kureniec. Až som podskočila. Sokoly, sovy, myšiaky, orly, krkavec, tí všetci sedeli pokojne na svojich stanovištiach a slepačí drobizg pobehoval veselo okolo nich. Najprv ma napadlo, že to asi bude prírodná potrava dravcov a keď budú hladní, jednoducho si jedno kurča chytia a zožerú! A vôbec, čo má čo sliepka robiť medzi dravcami?
Odpoveď bola však úplne jednoduchá. Nie, živé konzervy to nie sú, aj keď vraj sokoliari neručia za to, že ten istý počet kureniec ako bol ráno, bude aj večer. Sliepka v areáli dvora slúži ako prvá záchranná „sieť“ v prípade, že by sa cez múr prešmykla líška, alebo túlavý pes. Bohužiaľ, takáto smutná udalosť sa už raz stala a potom bolo veľa plaču a škrípania zubov. Ochrana objektu je vážna vec, cvičené dravé vtáky sú vzácne. Preto aj tie kamery ako ostraha. Nuž, ale slovenské sliepky sú veľmi vynachádzavé a zrejme sa rozhodli, že ako vábničky slúžiť nebudú, preto ako náhle sa začne stmievať, hupsssss, milé sliepky vyletia do koruny jablone a tam prenocujú.....
V sobotu 2. júna mali rušno nielen sliepky, kurence a vtáky vôbec, ale najmä deti, decká, detičky, deťúrence, mládež a samozrejme rodičia, starí rodičia, tety, ujovia a hlavne my – organizátori. Ráno začalo sľubne, modlili sme sa, aby počasie vydržalo, aby deti prišli a chcelo sa im súťažiť. Trochu počiatočnej nervozity, keď sme mali k dispozícii iba jednu vŕtačku na upevňovanie oznamov, prehrávač na CD zmokol, deti s rodičmi už prichádzali a ja som pobehovala od jedného stanoviska k druhému.
Ale, začínal krásny deň, deň plný detského smiechu a radosti...
Začali sme a .......... prichádzali prvé deti s rodičmi. Prvá úloha bola - napísať návrh mena pre mladého sokolíka, ktorého nie je síce na tejto fotografii vidno, ale sedí poslušne na bidielku za stanom. Múdrymi očkami sledoval návštevníkov a oni zase jeho.
Sviatok detí prišli s nami osláviť aj deti zo špeciálneho domova v Trnave a verte, s nadšením plnili všetky predpísané disciplíny. Ich radosť bola skutočne spontánna.
Pri stánku mladých umelcov bolo živo, o kreslenie obrázkov mali záujem deti bez rozdielu veku.
Malá umelkyňa pri tvorivej práci.
O našeho strašiaka, ktorý predstavoval zlého ducha, ktorý ničí prírodu, bol nautíchajúci záujem. Bolo treba spútať ho veľkým kruhom, ktorý sa mu hodil na krk.
Bolo však potrebné postarať sa aj o "vajcia" vypadnuté z hniezda!
Tomu, kto nedočiahol - sme ochotne pomohli.
wauuuu.....!
Radosť nás všetkých - vajce boli naspäť v hniezde!
Všetky obrázky detí boli vystavené a na záver sme takmer všetkých umelcov odmenili. Malý Alex lásku k prírode demonštroval tým, že namaľoval svoje milované autíčko zelenou farbou! Ostatne niekoľko aut nosí stále so sebou.
Posledné stanovisko bol - bufet! Deti dostali nielen sladkosti, ale aj pravý cibuľový chlieb! Chlieb a koláče boli čerstvo dovezené z častovskej pekárne.
Blížilo sa vyvrcholenie. Letové ukážky dravcov v profesionálnom prevedení s tým, že tento deň sa všetci operenci predvádzali špeciálne pre prítomné deti.
Sokoliar Matej a Bubo bubo. Krásny však!?
Hladké pristátie. Pre oboch!
Organizátori boli občas aj v "nebezpečenstve".
Sokoliar Dušan predviedol s profesionálnou zručnosťou - ako vie sokol útočiť na korisť.
Orol práve prielieta z hradnej veže a blíži sa pristáť Dušanovi na ruke.
Losovanie troch návrhov mena pre sokolíka bolo napínavé. Iba jeden sa však stal víťazným a jeho autor - krstným otcom sokola rároha. Doobeda vyhral návrh Riška Katreniana zo špeciálneho detského domova v Trnave, ktorý pokrstil sokola menom PIPO.
Poobede vyhral a zároveň sa stal krstným otcom mladej sokolice - Danko Bedenský z Modry s návrhom mena ALFA. Cenu a krstný list mu odovzdal predseda Slovenského klubu sokoliarov pán Moravčík.
Naša obľúbená maliarka a pedagogička paní Vilma Holická z Trnavy, oceňovala umelecké výkony našich mladých adeptov výtvarníctva.
Všetky obrázky boli pekné, ale vari najkraším bol tento sokol na modrom pozadí.
Všetky aktivity prebiehali pod pozorným zrakom domorodcov sokoliarskeho dvora.
Dokonca pod pozorným okom kamery z Halali. Ozaj - mali by ste sledovať najbližšie Halali na STV2!
Na záver snáď iba - hurá! Zvládli sme to! O rok dovidenia!
Kto by však chcel vidieť sokoliarsky dvor Astur na hrade Červený Kameň naživo aj mimo MDD, má možnosť každý deň okrem pondelka! A sokoli môžu lietať iba pre vás.............
