Mnohých ľudí politika nudí, avšak mňa napĺňa. Teda ak ide o politiku, ktorá je tvorená hodnotne, a na hodnotách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dnes Slovensko žije majstrovstvami sveta, hokejom a očakávaním, že hviezdy z NHL a KHL vrátia momenty z Vancouveru aj do Bratislavy. Dnes sa tešíme na príchod Gáboríka, možno aj Mariána Hossu a ďalších pánov hokejistov. Príprava pred svetovým šampionátom tiež nebola na zahodenie.
Opäť sme o rok starší a naša demokracia o rok vyspelejšia. A my práve teraz s údivom zisťujeme, že po 21 ročnej vláde demokratického pluralizmu by politici mali vedieť čítať, teda aspoň vtedy keď chcú vykonávať spoločenskú funkciu. To je „podmienka“...! Ale dosť bolo sarkazmu.
Zvolebnieva sa. To vidí snáď každý. Nedá mi opísať niekoľko reakcií, ktoré postretnú človeka, ktorý sa trochu viac zaujíma o verejné dianie. Človek si pri pohľade na naše obce a mestá povie „no bodaj by voľby boli aj každý deň.“ Buduje sa vo veľkom, všetko je rozkopané, všetko sa inovuje. Pribúdajú vysadené stromy, parky, nová zeleň, ba dokonca aj kvetinky sa v parku vysádzajú. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v kalendári vládne november a príroda nás už aj snehom vyskúšala. Ale voľby treba vyhrať!
Henri Charriére bol odsúdený za vraždu na doživotné nútené práce na Galejach. Francúzske súdy mu viacnásobne odmietli zmierniť alebo zrušiť tento trest. Podľa slov samotného Charriéra skutok nikdy nespáchal. Vo väzeniach si postupne odsedel takmer 14 rokov, počas ktorých sa viackrát pokúsil ujsť. Svoj skutok nikdy nepriznal a ani po 2 rokoch na „samotke“ nepovedal, že za vraždu je zodpovedný on. Piaty a posledný útek zo žalára mu vyšiel a neskôr sa z francúzskeho občana a väzňa stal občan Venezuely. Do svojej rodnej vlasti sa vrátiť nemohol, no neskôr predsa len uzrie svoju prvú ženu na jej smrteľnej posteli.
Ako každé leto, aj v roku 2004 som bol na brigáde a ako stredoškolský študent, aj s patričnou dávkou flegmatičnosti. Počas onoho leta sme so spolužiakmi makali pri stavbe sociálnych jednotiek pre neplatičov mesta Prievidza. Pomocné práce na stavbe, kopanie kanálov, čistenie stavebného náradia, a kopec ďalších vecí, ktoré pre adolescentov nikdy nie sú in. Ibaže vtedy tomu bolo inak, všetko bolo skvelé, bola nesmierna zábava a nikdy som sa počas leta tak nenasmial ako vtedy. Tlupa adolescentov verzus skupina zabehnutých robošov s praxou cca 20-30 rokov a do toho všetkého osada rómskych Prievidžanov so svojim životom. Ciglianska cesta je už od nepamäti sídliskom s adresou kde žijú Rómovia a tak tomu je aj dnes.
Pre našu spoločnosť to nebolo ľahké obdobie. Do čela štátu sa postupne dostávali politici, ktorí sa politikmi radšej nikdy nemali stať. V uliciach boli ľudia, ktorí tam byť nemali... A ako keby toho nebolo dosť, hokejové majstrovstvá sveta sa konali v krajine, v ktorej sa toho roku konať ani nemali. (Namiesto Prahy ich hostilo Švédsko z obavy pred násilnosťami v Prahe) Aj napriek tomuto všetkému v roku 1969 v hokejovom reprezentačnom mužstve ČSSR boli hráči, ktorí porazili „Big bad red machine“ hneď dva krát za sebou. V tom roku to bol hokejový sviatok v ktorom šport dokázal to, čo politika nikdy nedokázala. Ten, ktorý zjednotil Čechov a Slovákov natoľko, že obyčajní ľudia boli ochotní pre svoju krajinu obetovať naozaj všetko.
Je čas pred komunálnymi voľbami, kedy sa plnia kandidátky strán, kedy občianska spoločnosť diskutuje silnejšie ako v iný čas a väčšinu z nás aj zaujíma budúce smerovanie a rozvoj našich miest a obcí. Keď Noam Chomsky hovoril o morálnosti v zmysle politickom, hovoril aj o stabilnej názorovej výbave politika. Hovoril o potrebe takých politikov, ktorí jestvujú bez nemeniacich názorov, a to aspoň v zásadových oblastiach.
Dnes je práve 155 dní druhého funkčného obdobia nášho prezidenta Ivana Gašparoviča. Obvykle sa bilancuje po 100 dňoch, ale čo tam po okrúhlom výročí. Jeho pôsobenie nebolo hodnotené ani po 100 ani po 150 dňoch. Tak kedy, a hlavne kde sa máme dozvedieť ako sa našej staronovej hlave štátu darí?
Politický pragmatizmus dokáže zabezpečiť politikom víťazstvo, teda takým, ktorí si uvedomujú čo tento pojem znamená. Výsledky volieb do VÚC ukázali jasnú porážku súčasnej pravice. SDKÚ nezískala nič a dokonca svojich zástupcov stratila. KDH nemá za sebou žiadne prekvapenie, a to aj napriek tomu ,že zmenilo svojho predsedu. SMK porazila Most-Híd, ale to je všetko.
