Prvý krát som sa nepríjemne mrvila, keď na vyhodnotení literárnej súťaže sedeli mladé baby, ktoré tvrdili, že po anglicky lepšie píšu, hovoria a myslia. Že v podstate je to chyba zvyšku sveta, keď sa uvedeným jazykom nedohovorí. Pretože ak sa chcú presadiť za hranicami Slovenska, musia byť vo výhode a vedieť si svoje práce prekladať. Jedna vec je pravda, že ak uverejnia svoje práce na anglicky hovoriacich serveroch, spätná väzba je omnoho rôznorodejšia.
Druhý krát som špúlila ústa, keď som bola na besede s Andrzejom Sapkowskim a ešte jedným človekom, ktorý má na starosti vývoj počítačovej hry Zaklínač, podľa série kníh vyššie spomínaného autora. Na besede bol prítomný aj tlmočník. Aj som myslela, že sa niečo opýtam, lebo ja som vždy na niečo zvedavá. Neodvážila som sa. Všetci sa pýtali po anglicky. Mikrofón putoval pomedzi divákov.
„I would like to ask you, mr. Sapkowski..." znel najčastejšie úvod pre zvyšok otázky. Odpovede boli tak isto v angličtine. Ešte že rozumiem aspoň niečo. Inak by som tam sedela a pozerala ako teliatko.
Tretí krát som začala preklínať svoju neznalosť, keď som sa potulovala pomedzi dav a čakala na začiatok jednej prednášky. Ani neviem ako a ocitla som sa v prítomnosti autora, ktorého tvorbu považujem za svoju najobľúbenejšiu fantasy. Pôsobil ako bežný návštevník. Obzeral sa okolo seba, pretĺkal sa medzi ľuďmi. Hneď som sa chopila šance a vytiahla fotoaparát. Priskočila som ku nemu a posunkovou rečou som ukázala na prístroj. Ani len po slovensky som zo seba nič nedostala, nieto ešte po anglicky. Odchytila som najbližšieho človeka, len som mu strčila foťák do ruky a ukázala na seba a pána Sapkowskeho. Usmiala som sa do objektívu a bolo. Obaja museli nadobudnúť o veľkosti mojej mozgovej kapacity značné pochybnosti. Hoci, mohla by som sa vyhovoriť, že tam bol hluk a aj tak by nikto nič nepočul. Autor na mňa ešte chvíľu pozeral, možno čakal, že ho pozvem na pivo, alebo požiadam o autogram, ale ja som sa, v hanbe sama pred sebou, len úsmevom poďakovala a zmizla v dave.
Keď som potom sedela na premietaní filmu Akira Kurosawu (Ame agaru), v japonskom originály s anglickými titulkami, tak som sama sebe nadávala za svoju lenivosť niečo robiť s mojou angličtinou. Že zo seba nevysúkam jednu poriadnu súvislú vetu. Mohla som si posedieť s autorom, ktorého tvorbu obdivujem, mohla som s ním popíjať pivko a rozprávať sa o písaní, možno o živote, alebo aj o tom pive. Tak mi treba. Asi sa poobzerám po nejakom vhodnom kurze.
