reklama

chlieb náš každodenný, alebo niečo o varení a pečení v našej rodine

Rada experimentujem. Vo varení. Niekedy sú moje experimenty cielené, inokedy skôr vzniknú tak, že otvorím chladničku a ponad dvierka pozerám na hladné osadenstvo a premýšľam, čo uvariť z domácich zdrojov. Občas sa mi podarí vytvoriť niečo výborné. Sem tam kvapnem na vhodnú alternatívu. Samozrejme, pri mojom počte pokusov niekedy vznikne nepoživatina. (Takto som vyrobila kuracie prsia na rozmaríne. Skončili v smetiaku. Viem, že v podstate šlo len o nedorozumenie v pomere ingrediencií, ale od vtedy som už rozmarín v kuchyni nepoužila.) Do nedávna som si myslela, že viac kategórií môjho jedla neexistuje, až kým som nevyrobila zbraň vhodnú minimálne na sebaobranu. Vznikla pečením.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ak na tomto mieste poznamenám, že u nás v rodine (z maminej strany, hoci aj môj otec vie dobre variť) je varenie genetická záležitosť, možno to vyznie trochu ironicky. Je to však pravda. Je jedno, či sa narodíte ako XX, alebo XY, určite vašou najobľúbenejšou hračkou bude vareška. (Hoci výsledky sú občas diskutabilné...:) )

Veľa základov varenia ma naučil starý otec. Varil tak krásne, starosvetsky. Za hrsť múky, za hrnček fazule, na špičku noža korenia. Do dnes si pamätám, ako sme spolu varili „báb guláš" (fazuľový guláš) na spôsob našej rodiny. Učil ma, ako správne zaobchádzať s červenou mletou paprikou. Starí rodičia pochádzali z Kráľovej nad Váhom, malej dedinky pri Šali. Po vojne, keď sa starý otec vrátil zo zajatia v Rusku, sa presťahovali do Handlovej, doniesli si so sebou lásku k červenej mletej paprike a maďarskej kuchyni všeobecne. A nezameniteľný maďarský prízvuk, ktorý dal vzniknúť takým kultovým slovám, ako je „bujakči". Ale to je celkom iný príbeh. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Späť k jedlu. Rodičia starej mamy mali pekáreň. Najprv súkromnú, neskôr znárodnenú. Starej mame kúpili parádny bicykel, a každé ráno chodila po obchodoch a obchodíkoch a zbierala objednávky. Neskôr, keď postavili v Šali novú modernú, tá pradedkova vo dvore domu zanikla. Pece spadli, náradie sa pomaly roztratilo. Posledný kus, drevenú lopatu, ktorou sa sádzal chlieb do pece sme zapožičali na dedinskú výstavu. Už sa nám nevrátila. Všetko, čo mi ostalo, sú dva staré košíky na kysnutie chleba.  Stará mama nastúpila pracovať do pekárne aj v Handlovej. Pracovala v nej 22 rokov a ja si rada spomínam, ako sme tam za ňou chodili. Všade bol hluk, ale všetko voňalo múkou, chlebom a čerstvým pečivom. Ako dieťaťu mi tento svet pripadal veľký a úžasný. Bola som pomerne komunikatívna a zvedavá, takže som nemala problém sa zatúlať pomedzi ostatných pracovníkov. Raz som sa prizerala, ako sa robia rožky, inokedy som sledovala chlieb, ktorý na dlhom páse vychádzal z pece. Milá pani sa na mňa usmiala a dovolila mi ho pomáhať umývať. To sa rozhorúčený chlieb potieral vodou, aby sa leskol a krásne chrumkal. Usilovne som namáčala metličku vo vedre a snažila sa stíhať. Nestíhala som. Všetci naokolo sa usmievali a tak som sa usmievala tiež. Potom nám stará mama nabalila čerstvý chlieb a tie najlepšie dalamánky na svete, ktoré sme s otcom jedli po ceste v aute ešte teplé a krehké a mama nás neustále napomínala, že nám bude zle od žalúdka. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Po jej odchode do dôchodku sa už nikto v rodine profesionálne pekárstvu nevenoval. Mne to občas príde ľúto a tak pre istotu zbieram všetky možné recepty na chlieb, lebo mám predstavu, že si raz dám na záhrade postaviť ozajstnú pec, takú ako mal pradedko a že v nej upečiem ten najlepší chlieb a koláče na svete. Kto ochutnal koláče pečené v peci mi dá za pravdu. Nič sa im nevyrovná. Je to vesmírna chuť. Teda, pokiaľ sa nepokúša piecť niekto ako ja. 

Z rôznych nostalgických a osobných dôvodov som sa nedávno rozhodla konečne nejaký recept vyskúšať. Nakúpila som si potrebné veci, vytiahla kuchársku knihu s receptom na celozrnný chlieb a dala sa do práce. Všetko išlo neuveriteľne dobre. Kvások sa spravil, cesto sa mi podarilo vymiesiť krásne a jemné, pekne podkyslo. Rozohriala som trúbu a chlieb vo forme vložila dnu. Až potiaľto bolo všetko fajn. Dokonca aj prvá časť pečenia sa zdala byť v poriadku. Prvé podozrenie, že niečo nie je také, aké by malo byť, som nadobudla, keď sa mi nedalo do chleba zapichnúť dlhú ihlu na pečenie, aby som vedela, či už nie je vnútri surový. Pomyslela som si, že to tak má byť. Dopiekla som, vybrala a preklopila na podložku. Voňal nádherne. Aj vyzeral ako chlieb. Ešte som ho rýchlo „poumývala" a tešila sa, ako si odkrojím chrumkavú kôrku. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predbehol ma môj muž. On je v jedle veľmi zvedavý. Okamžite musí skúmať čokoľvek uvarím. Ešte som upratovala a nevenovala mu veľkú pozornosť, ale keď som sa po chvíli pozrela, čo robí, stál nad chlebom, v ruke nôž a na tvári výraz človeka, ktorý má chuť doniesť motorovú pílu a urobiť na chlebe texaský masaker. Po chvíli uvažovania sa do neho pokúsil znovu zakrojiť. Nič. Nôž sa len ohýnal a ohýnal. Keď konečne pochopil, čo sa deje, bezradne pozrel mojim smerom, akože prepáč, ale z tej tehly nič nebude. Bolo mi ľúto môj prvý chlieb na svete vyhodiť, tak som to skúsila ja. Pomohlo nakoniec až to, že som ho obrátila a na bruchu našla najslabšie miesto. Zabodla som nôž a rozkrojila ho smerom von. Kôrka mi dala zabrať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na svoju obranu ale musím dodať, že nakoniec sme ho zjedli. V jeho vnútri sa ukrývala voňavá a mäkká striedka a na tretí deň sa dal už odkrojiť aj cez kôrku. 

Od vtedy sem tam pečiem chlieb, niekedy viac, niekedy menej úspešne. Ale to sa pri celozrnnom chlebe stáva. Dôležité však je, že vôňu vychádzajúceho na páse z pece, mám stále vo svojom zmyslovom repertoári. Ako aj chuť čerstvých dalamánok od starej mamy.

(Tento príspevok je pre mňa aj pripomienkou toho, že by sme niektoré veci nemali neustále odkladať. Stará mama mi hovorievala, že budeme spolu piecť chlieb. Nanešťastie zomrela skorej, ako sme sa ku tomu stihli dostať. )

Diana Ďurinová

Diana Ďurinová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Člen literárneho klubu Poet v Prievidzipráce zvyknem podpisovať dievčenským menom Laslopová Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaliterárne akcievýlety, relax, akcie- tipySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu