na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nechcem mudrovať o niečom, keď všetky informácie o tejto veci, ako všetci nezainteresovaní, viem iba z internetu a tlače. Ak nie z bulváru. Nespomeniem nikoho menovite, aj tak budete vedieť, že ide o čerstvú správu o potvrdení rozsudku okresného súdu súdom krajským.
Minister Kažimír je ale na poste, z ktorého sa každoročne skladajú účty. Výsledky jeho práce sú merateľné- o rok bude skladať účet aj z položky o 380tich miliónoch, ktoré by do štátneho rozpočtu mali pribudnúť potom, ako sa rovná daň stala na Slovensku minulosťou. Potom, ako z úst poslanca Blahu, bez akejkoľvek možnosti k jeho tvrdeniam priložiť etalón, vyšlo takéto zhrnutie deväťročného fungovania modelu rovnej dane u nás:
Len tak si chodiť po meste, dnes na to počasie veru nebolo. Musel som ísť čosi premerať, zistiť, pohútať, tak som si povedal, že idem len tak, že sa mi naozaj chce. To aby mi bolo teplejšie. Len tak som si zrazu spomenul, že na Spasskou vežou moskovského Kremľa svietila kedysi, možno ešte svieti, velikánska rubínová hviezda.
Miroslav Štěpán to onehdy skúšal pred dospelákmi v pražskom ČKD, skúšal previedčať tak jednoducho, chlapsky pred robotníkmi. Div si pod pazuchu nezobral obedár, veď je jeden z nich.
Ak by to vedel poslanec Mikloško, nežiadal by ďalšiu miestnosť pre seba, ale niečo konkrétnejšie pre tých nešťasných, smutných a urazených. A ak si myslí, že Boh potrebuje ďalšiu cimru nato, aby bolo vidno kedy mu on konkrétne venuje čas, mal by pamätať aj na to, že tých prázdnych cimier je v NR SR neúrekom a že mu ich (Mikloškovi) platíme my.
Keby sa Jiří Wolker narodil o sto rokov neskôr, išlo by mu dnes, jinochovi, na trinásty rok. Možno už toto leto by povedal rodičom, že sa mu nechce ísť s nimi do Vysokých Tatier, že ostane u starkých na Svatom Kopečku. Napokon, na tuberkulózu sa už nezomiera, len to srdce je akosi ťažšie vytasiť. Miesto prázdnin s rodičmi by potom možno tvár zahalila arafatka, nie úplne, prvý dredový copík musí byť vidieť. Kapsáče by sa vydúvali sprejom začínajúceho pouličného umelca z dobrých prostejovských pomerov. S partiou rovesníkov by sa stále častejšie pridával k nespokojnosti na mítingoch a festivaloch. Po večeroch by začal písať prvé texty. Nesledoval by ešte politické dianie v televízii, to ho až tak nezaujíma. Že sa ale niečo neblahé deje v celej spoločnosti, to by rozpoznal neomylne, srdcom.
Vystriedalo sa vás viacero a prídu ďalší, problémy Slovenska ostávajú tie isté. Vy ich viete definovať možno lepšie ako ja, domnievam sa však, že robíte stále tú istú chybu. Jednotlivé problémy, keďže sú vždy pálčivé, riešite provizórne a skutočné riešenie vidíte v horizonte konca budúceho volebného obdobia.
Relácia, ktorú kvôli otravným reklamám a vysielacemu času nesledujem skoro vôbec, predsa len nie je z tých, ktoré by vyháňali od obrazoviek. Otázky sú ťažké, ľahké, úplne nemožné, podľa toho, aké máme profesie, záujmy, čo sme nedávno dočítali, kade sa pohybujeme.
Ak je minca vydaná ako pamätná k určitému výročiu udalosti, pripomíname si podľa mňa dve skutočnosti. Samotnú udalosť, ktorá sa pred onými rokmi udiala (náhodne, v náväznosti na iné udalosti alebo zámerne) a dôsledky či pôžitky, ktoré tá udalosť priniesla alebo prináša.
Taký zvláštny pocit, už som ho určite niekedy mal. Ako keď z vás razom všetko opadne a zároveň, všetko na vás ťaživo doľahne. Ľudské zmysly sú otupené, ich funkčnosť si ale bezmocne uvedomujete. Niekam sa proste prepadám.
Robert Capa (Endre Erno Friedmann 1913- 1954), maďarský fotograf, autor zachytávajúci okamihy skazy na vojnových frontoch. Od r. 1936 v Španielsku až po r. 1954 vo Vietname. Sekundičku pred tou skazou to vyzeralo ešte tak, že úsmev venovaný objektívu prinesie vojak aj domov. Nič z toho nebola pravda, nič nebolo zaručené, vlastne sa tam nikto ani naozaj neusmieva. Do 25.11. trvá výstava jeho fotografií v SNG, ako jedna z výstav Mesiaca fotografie.
Sedeli sme u kohosi na návšteve, zatiaľ čo na Národní Třídě sa to mlelo. Aj sme sa chvíľu bavili o bratislavských študentoch v uliciach mesta deň predtým, prítomnosť Gejzu Šlapku možno zabránila nejakému zásahu. V nedeľu večer som už mal nejaké informácie aj z Hlasu Ameriky a keďže sme vtedy bývali na Mýtnej, mal som aj halucinácie. Zdalo sa mi, že študenti hučia z Gotwalďáku, tak som sa tam vybral. Nič, len sa mi to zdalo. Začalo to až v pondelok na Hviezdoslavovom námestí. Rozhodne jeden z najkrajších týždňov, aký som kedy zažil.
Projekt potiahnutia širokorozchodnej železnice cez naše územie až do Viedne, jednými preferovaný, inými spochybňovaný, je stále iba na papieri. Sú naň potrebné milióny, z nadšenia, dobrovoľníctva a zo vzťahu k minulosti na tomto projekte nepribudne ani pražec. K záchrane staručkej parnej lokomotívy, by naopak nepomohli len samotné peniaze. Bez nadšenia sa to jednoducho nedá.
Tak som si teda blicol, keď je už toho trinásteho. Ešte by som v robote niečo pokazil. Dal som sa ostrihať, nech sa cítim lepšie a čo s voľným dňom?
Slimačím tempom, ktoré by ho zahanbovalo na pezinskej babe, odbavuje si prezident Gašparovič svoje povinnosti. Buď mu niekto drží šlaufpáku alebo, naopak, mali by mu ju konečne zobrať z rúk. Veď si môže ublížiť, prípadne aj svojmu okoliu.
Včera, ako už viac krát v minulosti, sa Róbert Fico hlásil k odkazu Alexandra Dubčeka. To, čo povedal za bránami cintorína v Slávičom údolí vyznelo tak presvedčivo, ako príhovor dvadsaťtri ročného komunistu na sklonku rokov osemdesiatych.
Asi dvesto lesných robotníkov protestovalo dnes vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu a žiadali prehodnotiť zmluvy o platbách za jednotlivé činnosti so štátnymi lesmi (Lesy SR, š.p.). To už mohli fakt radšej nosiť drevo do lesa.
Vážený pán Ivan Lexa, ospravedlňte prosím Vás môjho bývalého prezidenta Michala Kováča za to, že Vás neoprávnene osočil z toho, o čom aj Ústavný súd rozhodol, že ak by ste to aj urobili, toto ospravedlnenie Vám oprávnene prináleží.
Pred šestnástimi rokmi, 5.11.1996 poslanec za vládne HZDS František Gaulider, vystúpil z poslaneckého klubu aj hnutia a stal sa nezávislým poslancom NR SR. Tak nezávislým, že 4.12. toho istého roku už nebol ani poslancom. Nechcem pána Čentéša znepokojovať, ale bývalý generálny prokurátor, predseda NR SR Gašparovič vtedy hrubo ignoroval rozhodnutie Ústavného súdu.
V lete 1785 strávil časť prázdnin študent teológie na devínskej fare. Práve tu, ako treťoročiak, dokončil svoj rukopis Nová knižnica. Možno práve v nenápadnom kamennom domčeku, v kaplanke, začala vznikať slovenčina ako kodifikovaný jazyk. Usilovný študent predsa dokáže pracovať viac ako na jednej téme, hlavne, ak si od tej prvej potrebuje oddýchnuť, prevetrať hlavu. Možno práve tu sa začala formovať Dizertácia. Časovo by to možné bolo.
