2 dni v Maroku.

Začalo sa to jedného krásneho novembrového dňa, keď mi kamarát zavolal: Dušan, na január majú spiatočné letenky do Maroka za 50 Eur. Ideme? Ani chvíľu som neváhal! Boli sme zo začiatku len 2, ale nakoniec sa nás nazbieralo 8. Tak to už je slušný expedičný team. Už len musíme počkať 3 mesiace do odletu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Dnes je 17.1.2011 a my letíme....hurá

Obrázok blogu

Letíme z Európy / zem naľavo/ do Afriky / zem napravo/. Tieto dva svetadiely sú v Gibraltárskom prieplave vzdialene od seba iba 14,4 km.

Obrázok blogu

Maroko je rozmanité. Vidíme pohorie Atlas ...

Obrázok blogu

...púšte, úrodné políčka, obrovské fóliovníky, mestá, dediny a Atlantický oceán.

Obrázok blogu

mapa letu

Obrázok blogu

Pristávame v Afrike, v Maroku, v meste Agadir o 18h miestneho času / -1h k SEČ/ . Slnko sa s nami lúči romantickým západom ale mi ešte nekončíme! Tie dva dni si tu musíme naplno užiť!

Po vypísaní Marockého vstupného formulára a absolvovaní colného odbavenia sa ocitáme pred letiskovou halou. Zohnať taxík nie je problém. Cena z letiska do mesta je na informačnej tabuli presne stanovená na 200 Dirhamov čo je 20 Eur za taxík. Tieto taxíky majú názov Grand Taxi a sú to výlučne staré 30 ročné Mercedesi "Piana" a naprace sa do nich 6-7 miestnych obyvateľov. My sme cestovali štyria tak mame luxus a pohodlie pri marockej hudbe z kazeťáku. Z letiska je to do mesta asi takých 15-20km a zažili sme takú pravú večernú zápchu plnú trúbenia a predbiehania.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Parkovisko Grand Taxi pred letiskom.

Obrázok blogu

Ulička s našim hotelom Sindibad kde sme prespali 2 noci. / cca 13 Eur/os/noc / Po ubytovaní sme vyrazili do mesta na prechádzku. Ale ďaleko nie... lebo hneď v prvej reštaurácii nás vábil čašník na večeru a my sme neodolali ochutnať miestne špeciality.

Obrázok blogu

Začalo to predjedlom ktoré podávajú grátis.

Obrázok blogu

Keď že v tejto moslimskej krajine sa alkoholu neholduje tak na pivko, vínko alebo štamprlík môžte v v miestnych reštauráciach zabudnúť. Pije sa tam takýto pekne z vysoka nalievaný mätový čaj a je dosť sladký. Pije sa z takých štamprlíkov ako u nás borovička.

Obrázok blogu

Nasledovala domáca polievka " Harira". Je to hustá strukovinová polievka s rezancami ku ktorej sa na dochutenie servíroval kúsok citrónu. /cena cca 0,5 Eura/

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Niektorí z nás ochutnali " Tažin" s mäsom ťavy. Je to národné jedlo zapečené v hlinených miskách ktoré pozostáva z mrkvy, zemiakov, zeleniny a mäsa. / cena cca 3,5 Eur /

Obrázok blogu

Iní zas ochutnali "Kuskus". Bola to pekná kôpka naparenej obilniny kuskus obložená dusenou zeleninou a mäsom z jahňaťa, ťavy,... V miske bola servírovaná šťava s ktorou sa kôpka kuskusu polievala. / cena 3 Eura /

My sme si objednali menu ktoré pozostávalo z predjedla, polievky, hlavného jedla a dezertu v podobe ovocného pohára, zmrzliny alebo zákusku a to celé v cene cca 4 Eura. Najedli sme sa výdatne a tak je čas zoznámiť sa s mestom Agadír. K oceánu je to od nášho hotela 1/2hod tak sa ideme pozrieť na šum oceánu a nočný život.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Cestou sme sa pristavili pri jednom mikrobuse a dojednali sme sa s majiteľom na zajtrajšom celodennom výlete na plaž Legzíra Beach a Sidi Ifni. O cenu sme sa handrkovali ako sa patrí. Dva krát sme akože odišli a nakoniec sme zjednali cenu z 35 Eur na 20 Eur na osobu. Na celý deň a vzdialenosť 320km tam a späť to bol úspech. Zachvílu sme boli na pláži a v diaľke svietila na kopci pevnosť - Kazbech s nápisom v Arabčine. Oceán hučal a z reštaurácií znela marocká hudba...Pár hodín letu a človek sa ocitne v úplne inom svete.

Môžem v tejto chvíli spomenúť aj trochu histórie... Mesto Agadir postihlo veľké zemetrasenie v roku 1960. Mesto ľahlo v troskách a zahynulo 15000 ľudí. Mesto začali stavať nanovo tak tu veľa pamätihodností nenájdete. Ale je vybudované ako najväčšie letovisko v Maroku s novými hotelovými rezortami na pláži a reštauráciami.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Maroko je monarchia ktorej kraľuje kráľ Mohamed VI

Obrázok blogu

Platí sa tam Dirhamami, skratka MAD. 10 Dirhamov je cca 1 Euro

18.1.2011

Ráno o 8h nás už čaká šofér mikrobusu ako sme sa večer dojednali. Neprišiel osobne šéf ale poslal šoféra s menom Ibrahim. A tak vyrážame po trase Tiznit - Legzíra beach do 160km vzdialeného mestečka Sidi Ifni.

Obrázok blogu

Na každej križovatke alebo kruhovom objazde nájdete vždy policajta.

Obrázok blogu

Za jazdy cez okná mikrobusu sledujeme " Marocký život "pri ceste...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vchádzame do centra mesta Tiznit. Tu máme 2 hod prestávku, a tak nakukneme do starého centra - mediny.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Staré remeslá tu stále prežívajú. Ručne robené marocké topánky alebo šlapky tu kúpite za cca 7 Eur.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Mäso tu len tak v tom teple visí na hákoch, a muchy okolo poletujú ...

Obrázok blogu

keramikár

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Opravár bicyklov a motoriek.

Obrázok blogu

Značka stop

Obrázok blogu

Traja zamyslený dedovia, alebo trochu sa v nose pošpáram...

Obrázok blogu

Dom alebo hotel pri pláži.

Obrázok blogu

Sila oceánu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hotelík a reštaurácia na pláži Legzíra.

Pláž Legzíra

Obrázok blogu

8 km dlhá pláž až do Sidi Ifni lemovaná červenými skalnými útesmi a množstvom prírodných tunelov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

mestečko Sidi Ifni

Obrázok blogu

pohodička...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ženy za dedinou pri spiatočnej ceste do Agadiru. Ako hrdličky...

19.1.2011

Výlet na pevnosť - kazbach - v Agadire. Potom posledné okúpanie a nákupy suvenírov.

Obrázok blogu

Pohľad z mesta na pevnosť - kazbach. Nápis v arabčine je v noci nasvietený. Hore na kopec nás vyviezli 2 Petit Taxíky.

Obrázok blogu

Pohľad z pevnosti na Agadir.

Obrázok blogu

Celá naša výprava na kazbachu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Návšteva Vtáčej záhrady - takej mini ZOO v Agadire. Vstup zdarma.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vtáčia záhrada a jej záhrada...

Obrázok blogu

Jedna z dvoch veľkých mešít v Agadire.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Marocké deti hrajú radi futbal.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vchod na veľký marocký trh - Suk - Inesgane. Ideme minúť posledné Dirhami.

Vo vnútri predávajú tí bohatší trhovníci. Kúpite tu tradičné marocké výrobky ale aj napodobeniny - fejki -svetových značiek.

Obrázok blogu

Vôňa korenín sa niesla celým trhom...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Domáce sypané čaje.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Takýto domáci chlebík sa dal kúpiť aj za 1 Dirham / 10eurocentov/

Obrázok blogu

Vonku predávajú tí chudobnejší trhovníci.

Obrázok blogu

Vonku to už nevoňalo korenín... po zemi tiekli stoky špinavej vody a širil sa smrad. Hygiena nulová.

Obrázok blogu

Vonkajší trh siahal až po koniec cesty pokiaľ dovidíš. Obchodovalo sa tam so zvieratami, starými doskami, starými igelitami, hrdzavým pletivom na plot...skrátka so všetkým možným aj nemožným.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tu predávali tí najchudobnejší z chudobných...

Celým trhoviskom nás potom previezol neplánovane taxikár. Mali sme z toho silný zážitok... a boli sme radi že sa vezieme v taxíku.

Napíšem ešte niečo o doprave v Maroku:

Z letiska do mesta sa dá odviesť výlučne Grand Taxíkmi. Aj medzi mestami jazdia iba Grand Taxíky. Každé mesto ma svoju farbu taxíkov. Tie Agadírske sú väčšinou modré.

Obrázok blogu

Grand Taxíky sú iba staré Mercedesi Piana a vozia 6-7 ludí. V predu sedia traja - ten stredný pasažier pol zadkom na šoférovom sedadle, a v zadu na sedadle další 4-5.

Obrázok blogu

V meste jazdia zase výlučne Petit Taxíky. Sú to staré oranžové Peugeoty 205 alebo Fiaty Uno. Sú v hroznom technickom stave ale odvezú...a lacno - za 1 Euro kam v meste chcete. Tieto taxíky nesmú ísť von z mesta ani na letisko. Odvezú maximálne 3 ľudí.

Obrázok blogu

Alebo sa dá aj takto cestovať :-)

Z letiska sa dá ísť aj autobusom do Agadíru ale treba raz prestúpiť na autobusovej stanici Inesgane.

Jazdí sa tam bez smeroviek a často sa vytrubuje. Nevideli sme ale ani raz nejakú nehodu. Na každej križovatke stojí policajt a usmerňuje dopravu. Policajti stoja aj pri vládnych a kráľovských budovách a na letisku je ich tiež dosť.

Za dva dni sa nedá všetko v Maroku vidieť ale videli sme toho dosť a boli sme všetci spokojní. Bolo to také dobré odskočenie od zimnej Slovenskej reality. Poležať si len tak chvíľu na slnku, na plážach Atlantiku je super pocit.

Počasie sme mali pekné. Cez deň svietilo slnko a bolo takých 25 C. Noci boli chladnejšie. Oceán mal teplotu asi 19 C a kúpať sa dalo v pohode.

Dušan Oravec

Dušan Oravec

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Niekedy sa sám seba pýtam, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam smerujeme, aký zmysel má vôbec ľudská existencia. Potom si nalejem odpoveď, a zas je dobre… Zoznam autorových rubrík:  CestovanieZdravie/stravaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

222 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu