No po pár metroch jazdy sa napĺňa predpoveď počasia a začína pršať. Tak rýchlo späť na stanicu pod strechu. Spravíme ešte úvodné foto na ktoré sme skoro zabudli...
A predstavíme ešte náš cyklotím: Luboš, Olino, Dušan,Peťo,Radim a Filipko. Aj my využívame túto nútenú prestávku na zoznámenie sa, lebo tiež sa všetci nepoznáme a je to naša prvá jazda v tomto zložení. Mohli by sme aj túto jazdu nazvať aj "cyklojazda tolerancie a porozumenia" tak pestré zloženie máme: Najmladší účastník má 3 roky a najstarší 67 rokov, vezieme sa na bicykloch aj v cyklovozíku. Máme tu aj vitariánov aj mäsožravcov aj abstinentov aj nejakých skoro alkoholikov. Prestáva pršať, dávame štartovného štamprlíčka a ideme sa utriasť pri spoznávaní krás našho Slovenska.
1. deň ideme po trase: Levice - Brhlovce - Hontianske Trsťany - Dudince = 38km
Brhlovce - kamenné obydlia - múzeum
V obci Brhlovce v lokalite Šurda dodnes žijú ľudia v kamenných domoch - akoby v jaskyniach. Dodnes sa traduje, že tunajšie skalné obydlia majú vlastne svoj pôvod v ochrane domáceho obyvateľstva pred nájazdmi Turkov v 16. a 17. storočí. Keďže sa tu nachádza dobre spracovateľský usadený popol a prach - tufit a tuf a obec a jej okolie zaznamenali v období treťohôr bohatú sopečnú činnosť, naskytla sa jedinečná možnosť ako ich využiť. A tak si do usadenín Brhlovčania vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu zdroj obživy
Dúha nad slnečnicami
V Dudinciach pred termálnym kúpaliskom
Dudinské travertíny
Rímske kúpele
Dôkazom pradávneho využívania dudinských minerálnych vôd na liečebné účely je dvadsaťdva malých primitívnych bazénikov v travertínových útvaroch. Dodnes sa nazývajú "rímskymi kúpeľmi", lebo jestvujú dohady, že rímski vojaci z táborov a opevnení na neďalekej hranici Rímskej ríše - Limes romanus - vyhľadávali dnešné Dudince už v 1. - 4. storočí n.l.
Vmiestnej Pizzérii plníme žalúdky a rozhadzujeme siete , že kto nás prichýli? A po chvíli už máme vybavenú peknú chatu. V krčme dohodne človek vsetko :-)
2. deň trasa: Dudince - Hontianske Nemce - Krupina - Hrad Bzovík - Litava - Plachtínske Lazy =66km
Tak tu sme spali.
Po lúkach a poliach ideme do Tesárskej rokliny.
Prvé pivečko pred Krupinou.
Ej ako mi to pivko chutí :-)
Vartovka v Krupine.
Protiturecká renesančná pevnosť a strážna veža- vartovka boli postavené medzi rokmi 1564-71 na šesťuholníkovom základe s delostreleckými bastiónmi. Pevnosť sa skôr volala Dievčenský hrad alebo Panenský hrad. Táto pevnosť chránila prístup k mestu a starému hradu od juhu a východu a bola súčasťou signalizačnej a hlásiacej sústavy celého stredného Slovenska. Turcami bol dobytá v r. 1663 a v r. 1685 bola vrátená do pôvodných rúk vojskami Karola Lotrinského. Má tvar hranolovitej veže so štyrmi kruhovitými nárožnými baštami. V súčasnosti je zrekonštruovaná a je v nej expozícia protitureckých bojov.
Hrad Bzovík
Pôvodne románsky kláštor a premonštrátske prepoštstvo. V r. 1530-1546 prestavaný na goticko-renesančný hrad s mohutným opevnením a vodnou priekopou, r. 1678 vypálený a v r. 1680-1686 opravený. Za druhej svetovej vojny bol ťažko poškodený, v súčasnosti sa čiastočne reštauruje a čiastočne konzervuje.
Nocujeme na Plachtínskych Lazoch v časti Studnička.
3. deň trasa: Suchánsky trúbiaci kameň - Opavske Lazy - Hrad Čabrať - Hrušov - Vinica =45km
Filipko spal prvý krát v stane. A teraz mu tatino varí kašičku.
Tie stany sme si dobre postavili:-) Priamo na cestičke po ktorej vyháňajú kravy na pašu. Kravy boli dosť zmätené...MÚÚ čo to tu je ? MÚÚ a pastierka mala s nimi dosť roboty ich za pomoci svojich 2 vlčiakov popohnať daľej. A my sme si to pekne od nej potom zlízli :-(
Trúbiaci kameň
Jedinečný výtvor prírody, alebo unikátny nástroj vytvorený ľudskou rukou, nevedno... Jedna povesť hovorí, že otvory do kameňa vytesali Turci, ktorí sa takto zvolávali z rabovačiek na okolí. Je to veľká skala-tuf, jeden z najtvrdších sopečných kameňov. V kameni sú dva otvory, do ktorých ak správne dúchnete, zatrúbia tak, že to počuť vo všetkých okolitých dolinách...
Aj Filipko fúkal a fúkal
až z tej diery vykúkla žaba. Občas sa nám podarilo nejaký tón vytrúbiť - musí sa tam fúkať takým prdením ako na trúbku. Tak sme si mysleli, že tá žaba nám tam vadila. Keď sme ju však vyhnali tak nám to už vobec nešlo. Tak keď sem niekedy prídete zožente si buď žabu alebo nejakého hudobníka.
Zastávka na laze s menom Pereš. Táto milá pani nas napojila a porozprávala ako sa tam žije.
Opavské Lazy
Cestou a necestou na Hrad Čabrať
čo ten vozík všetko zdolá ...
práca naších lesníkov
Hrad Čabrať
Postavený bol v 13. storočí v obci Čabradský Vrbovok a prvá písomná zmienka je z roku 1276. Patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám. V druhj polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť.
Hasíme smäd prvým pivkom o 18h. Celý deň sme jazdili len po lazoch kde ani krčmy ani obchodu nebolo. A ešte ani na hrade Čabrat žiadny bufet nebol. Olino koštuje aj miestnu špecialitu - hruškovicu z Hrušova. Hrušov je posledna slovenská dedina. Celkom dobrým a dlhým zjazdom klesáme na maďare..
do obce Vinica. Ubytovali sme sa v tomto peknom penzióne Nimród.
4. deň trasa : Vinica - Ipeľské Predmostie - Šahy - HU - Kemence - Létkes - SK - Salka - Štúrovo = 70km
Odplavený most v dedine Ipeľské Predmostie. Tu sme chceli prekročit hranicu do Maďarska. Ale kedže sa nedá tak musíme do Šiah.
Filipko sa nám pokakal :-) Tak malá prestávka a ideme ďalej. V Šahách prechádzame do Maďarska.
Úzkorozchodná železnica v dedine Kemence
Aj tu mali povodeň. Most nám zobralo a tak dalej nemôžme. Filipko ale smutný nebol - bagre sa mu páčili.
Tu sa náš tým delí. Radim s Filipkom musi ísť už domov. My ešte pokračujeme ďalej podľa plánu.
Ale začína nám pršať.
Tak sa schovávame v maďarskej krčme. Olin sa zahrieva svojím 5-bojom: čaj s rumom, barack pálinka, pivo a paštekový chleba
Opúštame krajinu húnov a trabantov.
Už sme doma na Slovensku.
A už v krčme v Štúrove. Oslavujeme Lubošove druhé narodeniny... Pred Štúrovom ho jeden dedo zrazil spätným zrkadlom svojej Fabie. Pád vyzeral dosť nebezpečne ale Luboš tvrdý chlap z "Čeklísu"sa len tak nedá! Dedovi sme venovali jeho odlomene zrkadlo a poslali ho hrejivými slovami kade ľahšie.
Bicykle už visia na " háku" a my sa vezieme domov... mali sme ešte v pláne jeden deň jazdy ale dážd a ohľaduplnosť našich vodičov nás donútili našu cyklotúru ukončit skôr. Keď to tak zrekapitulujem...veľa sme videli a máme krásne zážitky. Slovensko je krásne! Pochvala patrí Radimovi a jeho synovi Filipkovi za peknú súhru otca so synom či už pri kŕmení, prebaľovaní alebo šliapaní a ťahaní vozíka. A nám ostatným pochvala, že sme vydržali ťahať celý deň bez piva až do Hrušova :-) Naša "cyklojazda tolerancie a porozumenia"a sa nám vydarila, partia sa utriasla a hádam sa budúci rok spolu niekam po Slovensku vyrazíme!
