Naše lietadlo letí iba do Milána (Bergamo), kde pristávame ešte pred polnocou. Letisková hala je plná ľudí, ktorí tu podľa rôzne zaujatých polôh určite plánujú nocovať a počkať na svoj ranný let. Nám to do Marakéšu tiež letí až ráno, niečo kúsok po 6 hodine, nemá význam ísť do Bergama hľadať hotel, a tak vyťahujeme spacáky a ustelieme si v letiskovej hale.
Ráno 12. 3. 2013 síce trochu dolámaní a nevyspatí, ale plní očakávania sadáme do lietadla a po vyše 2 hodinách letu pristávame o 10.00 hod. v Marakéši na letisku Menara Airport.
Ej, nejako som sa veľa rozpísal... a tom som chcel napísať krátky a výstižný článok, aby mohol byť návodom aj pre ďalších, ktorí by zatúžili navštíviť Maroko a aj možno zdolať Jebel Toubkal. Tak teda idem na to... Aj ceny sú dôležité ... tak letenka nás vyšla vďaka spoločnosti Ryanair na cca 150 € . Prikúpili sme si spoločne ešte extra 2 batožiny do 15 kg, kde sme si dali našu zimnú výstroj (mačky, turistické paličky, spacáky). 1 batožina vyšla komplet na 4 lety na 60 €. Ďalej už budem uvádzať aj ceny v Dirhamoch (DH) - orientačný kurz 10 DH = 1 €.
Po prílete do Marakéšu treba vypísať vstupný formulár, ktorý sa odovzdáva pri pasovej kontrole.
Vstupný/výstupný formulár Maroka.
Chatu Muflon (Refuge Les Mouflons, link: http://www.refugetoubkal.com/uk/ ) sme si mailom rezervovali ešte doma. Objednali sme si izbu pre 6 osôb aj s polpenziou v cene na osobu/noc 21 €. Chatár nám ponúkal, že nám zabezpečí aj dopravu mikrobusom z letiska do Imliku za 700 DH/70 € pre 6 ľudí. Keďže sme už chceli v deň príletu spať na chate, tak sme si objednali ten mikrobus, aby sme sa nemuseli na letisku zdržiavať zháňaním taxíka. A urobili sme dobre. V letiskovej hale nás čakal chlapík s tabuľkou Retuge du Toubkal les Mouflons, naložil nás do mikrobusu a už o 12.00 hod. sme boli v Imlile pri hoteli Annexe les Mouflons (hotel aj chata Muflon má rovnakého majiteľa).
Mapa presunu Marakéš - Imlil (vzdialenosť cca 60km.). Imlil je 14km za dedinou Asni.
Už cestou z Marakéšu je vidiet zasnežené vrcholy hôr.
Imlil (1700mnm), je vďaka svojej jedinečnej polohe centrom horskej turistiky v Maroku. Dedina Imlil sa nachádza na konci asfaltovej cesty a je východiskovým bodom výstupu na Toubkal. Je preto vhodným miestom na prenájom horských vodcov a mulíc, prípadne na prenájom turistickej výstroje.
.
V hoteli Annexe les Mouflons nás pekne privítali, pohostili čajom, poskytli nám miestnosť na prezlečenie a ponúkli nám, že si tam môžeme zdarma ponechať batožinu, ktorú na chate nebudeme potrebovať. Milé ... Poprosili sme ich, či by nám nezohnali 2 mulice (1 mulica odnesie batožinu 2 ľuďom). Nebol problém, že nech sa ideme kľudne do dediny najesť a mulice nás budú čakať. Tak aj bolo.
Na terase reštaurácie v Imlile. Objednali sme si tajine - tradičné marocké jedlo. Cena jedla 50DH/5 €.
Počas obeda sledujeme život miestnych obyvateľov...
Ale sledujú aj nás ...
Tajine, číta sa ako Tadžín (píše sa aj: tangia, tagine, tažín...) - jedlo pozostáva z mäsa a zo zeleniny (zemiaky,baklažán, cukina, rajčina) a môžu sa pridať aj ďalšie ingredience, napríklad: orechy, olivy, ovocie a samozrejme nesmie chýbať špeciálne korenie "Ras-el-Hanout"(zmes 35 rôznych korenín, ktoré sa používajú takmer do všetkých domácich jedál). Celé sa to potom dusí na drevenom uhlí v keramickej nádobe nazývanej rovnako ako jedlo - tadžín. V tejto keramickej nádobe sa potom tadžín aj servíruje.
Po dobrom obede nakladáme batožinu na mulice, vyplatíme pohoniča (150 -DH/15 € za 1 mulicu) a vyrážame o 14.00 hod smerom na dedinu Around a Chamharouch. Celkovo nám cesta z Imlilu (1740 mnm) až na chatu Muflon (3200 mnm) trvala 4,5 hod., ale to nás pohonič mulíc dosť hnal - bežne sa to robí za 5 - 6 hodín.
Trasa presunu Imlil - Refuge Les Mouflons du Toubkal.
Naša karavána...
Detailná mapa treku Imlil - Refuge Les Mouflons du Toubkal.
Prechádzame popri dedine Around (1904mnm).
Posledná dedinka počas treku sa volá Chamharouch (čítaj Šamharúš) . Upúta vás bielym kameňom vedľa mešity.
Mohamed nás v dedinke Chamharouch občerstvil ručne vylisovanou pomarančovou šťavou. Cena aj s vysokohorskou prirážkou je 10DH/1 € za pohár.
V popredí marocká chata Refuge Les Mouflons, v zadu 2 francúzske chaty Refuge du Toubkal. Prvú chatu postavili Francúzi v roku 1938 a volala sa Neltner a kedže už kapacitne nepostačovala, tak v roku 1999 postavili ďalšiu chatu s názvom Refuge du Toubkal.
Pred chatou Refuge Les Mouflons (3207mnm).
Na chate o nás vedeli, vyplatili sme ubytovanie a išli sme pozrieť izbu. Keď sme otvorili dvere izby, zostali sme v šoku... Celý strop izby bol porastený zelenou plesňou. Boli sme sa sťažovať, ale chatár nemal už žiadnu izbu voľnú. Ponúkol nám, že sa môžeme porozdelovať po iných izbách, kde nájdeme voľnú posteľ, ale to sme nechceli. Po chvíli sme zistili, že v chate sa cez deň vôbec nekúri a nevetrá a celá chata je studená a vlhká a v podstate je viac menej celý strop chaty plesnivý. A tak sme sa uložili v spoločenskej miestnosti na pohodlných laviciach pri piecke a bolo to asi najlepšie miesto v celej chate. Chatárovi to nevadilo, a tak sme tam spali dve noci. V chate sa kúrilo asi až tak po 17.00 hodine a to len do 22.00 hodiny. Bola tam slušná zima (v zime tam bez spacáku nechoďte), dávajú iba 1 deku na prikrytie. V dvoch jedálňach bolo ale večer celkom teplučko, tak po večeri všetci aj vrátane pesonálu družne podriemkavali na stoličkách a laviacich až do 22 hodiny. Na chate bola teplá sprcha za poplatok 15 DH/1,5 €, 1,5 l fľaša vody stála 10 DH/1€, požičiavali aj výstroj: mačky 6,5 €, cepin 5 €, turistické paličky a dokonca požičiavali komplet skialp výstroj za 50 €/deň (dobrý obchodník ju zjedná aj za 30 €).
V teplúčkej jedálni bolo pri čajíku príjemne...
Naša izba pre 6 osôb a plesnivý strop... Nechcel som vas touto fotkou a popisom vystrašit, len aby ste boli nachystaný do čoho idete ... ak by ste išli v zime.
Celý strop v chate bol plesňou chytený...
Tu v spoločenskej miestnosti sme sa "utáborili".
Boli sme si pozrieť aj dve chaty, ktoré sú hneď nad Muflonom. Je to stará a nová chata, ktorých vlastník je Club Alpin Francais Casablanca. ( link: http://www.refugedutoubkal.com/en/index.html ).
Francúzska chata Refuge du Toubkal s pôvodným názvom Neltner bola postavená v roku 1938.
Spoločenská miestnosť v chate Neltner - asi ešte s pôvodnou malovkou z roku 1938 :-).
Bol som pozrieť aj v tej druhej a väcšej chate Refuge du Toubkal, ktorá má 86 lôžok, žiaľ ale fotku nemám, lebo tam bola prílišná vlhkosť z množstva ľudí a tak sa mi orosil objektív. Na týchto francúzských chatách je cena za 1 osobu/noc vrátane polpenzie 35 Eur, ale chaty boli plné a z pohľadu čistoty a plesní sú na tom asi rovnako.
Tie chaty sú plesnivé asi len v zime, v lete keď sa vyvetrajú a prehrejú slnkom už tam ten problém asi nebude (to platí aj pre Les Mouflons).
Strava v chate Muflon je dobrá, večere pozostávali z tajinu a kuskusu a raňajky boli kontinentálne, čaj bol vždy samozrejmosťou.
Ráno 13. 3. 2013 sa budíme do hmly, snehu a vetra. Volíme teda aklimatizačný výstup na Ras Ouanoukrim (4083 m). Vrchol však dosiahli iba dvaja z nás, ostatní vyšli nanajvýš do sedla (fúkal silný vietor 60 km/h, teplota -5 C, pocitová teplota - 15 C).
V sedle pod vrcholom Ras Ouanoukrim.
Na vrchole Ras Ouanoukrim (4083 m).
Na večeru sme mali kuskus. Kuskus - je typické berberské jedlo, ktorého základnom je kuskus - cestovina z tvrdej pšeničnej krupice a ďalej môže obsahovať napríklad mäso, zeleninu, sušené hrozienka, ovocie, ryby či morské plody.
Mätový čaj - alebo aj "Marocká whisky". Základom čaju je buď čerstvá mäta alebo silný nálev z čínského čaju s mätou a s veľkým množstvom cukru. Tradičně se podává v kovových konviciach a nalieva sa z vysoka do malých, často orientálne vyzdobených pohárikov. Mätový čaj je veľmi sladký, ale za to aj osviežujúci a podává sa úplne všade a pri všetkých príležitostiach.
14. 3. 2013 sme mali ale iné ráno ... vietor stíchol, slniečko vykuklo, krásna modrá obloha ... Ideme na Jebel Toubkal! Vyrážame na túru o 8:20 hod. a o 11:40 hod. stojíme všetci na vrchole Tobkal (4167 mnm). Výstup nám trval 3:20 hod a prevýšenie bolo 960m. Počasie na vrchole bolo slnečné, teplota -5 C, vietor do 50km/h.
Výstup na Tubkal je technicky zrovnateľný s túrami vo Vysokých Tatrách . Rozdiel však spočívá v dĺžke pochodu a v nadmorskej výške. Hore sme to zobrali z prava a zostup sme zvolili z ľava.
Od chaty vedie trasa smerom doľava, treba zdolať tento strmší výšvih a ísť ďaľej medzi tie dva vrcholky.
Potom sa stúpanie zvoľní...
Skialpinistom je už hej, keď sa môžu z vrcholu spustiť a rezať pekné oblúčiky...
Tu z tejto kotlinky je už vidieť na vrchol Toubkal. Vystúpali sme ďaľej smerom do prava do sedla.
Stúpanie do sedla, potom sa ide do ľava a po hrebeni až na vrchol.
Na vrchol to už ide pohodovým stúpaním - je to chodecký terén.
Vrchol na dohľad... To už sa tam človek aj doplazí ...
Na "hore" Toubkal vo výške 4167 mnm!
Tá hora ma viac názvov v rôznych jazykoch a tak sa možte stretnúť okrem Jebel Toubkal aj z názvom: Jabal Tubqal, Džabal Túbkál, Jbel Toubkal, berbersky Adrar-n-Tubkal, marocko-arabsky Žbel Tubkal alebo arabsky جبل توبقال. Tak si vyber...
Prvo-výstupy na Toubkal nie sú zaznamenané, ale ako prví Evropania vystúpili na vrchol v roku 1923 markýz de Segonzac, Vincent Berger a Hubert Dolbeau.
A 14. 3. 2013 stojí na vrchole náš prvý vrcholový tím v zložení: 2X Peter, Palo, Karol, Martin a Dušan.
Fotka členov turistického oddielu Bjatek do oddielovej kroniky.
Druhý vrcholový tím - Jožo a ...
... Peter.
Výhľady z Jebel Toubkal.
Po hodine fotenia a kochania sa na vrchole zostupujeme na späť na chatu, kde sme o 14:40 hod. Zostup trval 2 hod.
Cestou dole stretávame Peťa, ktorému ešte nestačilo a ide si to dať ešte druhý krát na skialpoch. Z vrcholu to zbehol rýchlo dole, na chate Muflon si požičal komplet skialpy za 30,-Eur a už si ich na chrbte hrdo nesie s radostnou vidinou prvých oblúčikov z výšky 4167mnm. Tomu sa hovorí "biela posadnutosť" :-)
Lúčenie a posledné foto časti prvého tímu a celého druhého tímu pred chatou Muflon. Druhý tím ešte zostáva na chate jednu noc a prvý tím zostupuje dolu do Imlilu.
Po čaji a polievke začíname o 16.20 hod zostupovať z chaty do Imlilu, kde prichádzame na čelovkách o 20.15 hod. Od kamoša Peťa (z prvého tímu) sme mali kontakt na Abdua, ktorý ponúka ubytovanie za 60 DH/6 Eur osoba/noc vrátane polpenzie. Adresu na Abdua ukazujeme prvému pocestnému, ktorý hneď vedel o koho ide, vytočil ho v mobile a po pár berberských vetách nám anglicky zahlásil, že Abdou o 5 min. pre nás príde. Abdou nás ubytoval u seba doma v dedinke Mzik hneď nad Imlilom (kontakt: Aberrahim, Douar Mzik, Imlil). Jeho žena nám ešte večer navarila hrniec polievky harira a upiekla panvicu berberskej omelety.
Naše šťastné tváre pri hrnci polievky harira. Harira - je tradičná marocká polievka berberského pôvodu, pripravená zo strukovín (cícer,hrach a šošovica), z jahniacieho alebo kuracieho mäsa, z cestovín, rajčín, cibule, škorice, šafránu a koriandru.
Abdou so synom - náš domáci, ktorý sa o nás výborne postaral.
Ráno 15. 3. 2013 ešte pred raňajkami sme si vybehli pozreť tú našu dedinku Mzik. Pár fotiek ... Akoby tam zastal čas...
Na terase domu u Abdua nám servírovali kontinentálne raňajky s mätovým čajom.
Kuk...
Abdou nám zohnal celý mikrobus za 600 DH/60 € na presun do Marakéšu. Super cena!
Posledné foto z Abduom v Ilmile pred naštartovaným mikrobusom.
Marakeš je najjužnejšie kráľovské mesto Maroka, stredisko miestnych Berberov, ktoré si vyslúžilo prezývku červená perla. Mesto Marakeš sa stalo kráľovským mestom koncom 11. storočia a dnes má 2 milióny obyvateľov. Jeho medina je najväčšia v Maroku a je celé pod ochranou UNESCO.
Vjazd do mediny v Marakéši.
V Marakéši nie je problém zohnať ubytovanie. Že vraj je tam až 300 hotelov. My sme si pozreli už doma možnosti ubytovania a dalo sa rezervovat ubytovanie v hosteli aj s ranajkami od 3 Eur za os/noc a to v centre v blizkosti námestia Jemaa el-Fna. Cez internet sme si ho však nezarezervovali, ale nechali sme to na náhodu. A spravili sme dobre, lebo v Marakéši sa ťažko orientuje a nájsť konkrétny hotel bez pomoci domácich je neľahká úloha. Domáci ľudia sú ochotný, aj poradia, aj vás do hotela odprevadia, ale chcú za to hned "bakšis"- nejake tie dirhamy do ruky. Do mediny v okolí námestia Jemaa el Fna taxíky nechodia a orientovať sa v spleti úzkych uličiek a všade pritomných trhov (souk) aj s pomocou mapy alebo navigácie je skoro nemožné. Moja navigáci Sygic sa v Marakéši vôbec nechytala. V Sygicu sú len názvy hlavnejších ulíc v Marakéši a všetky názvy ulíc sa aj tak píšu úplne ináč ako u nás. Dokonca mi navigácia nenašla ani to najhlavnejšie námestie Jemaa el Fna, lebo sa píše aj ako Djemaa el-Fna alebo aj Jami al-Fana alebo po arabský ساحة جامع الفناء. Tak si vyber, čo do tej navigácie zadať...
V Marakéši sme si našli ubytovanie v uličke hneď vedľa námestia Jemaa el Fna, čiže v úplnom centre. Hotel sa volal Nissam a bol na ulici Derb Sidi Bouloukate 76, hneď pri námestí Jemaa el Fna. Cena za osobu na noc bola 50 DH/5 € bez raňajok. Hotel z vonku nevyzeral moc vábne ale keď sme vošli dnu tak sme sa ocitli na malom nádvorí s pavlačami. Izby boli pekné a čisté.
Neopísateľné námestie Jemaa el-Fna. Na to, čo tu uvidíte a zažijete, sa v žiadnom prípade nedá vopred pripraviť. Vitajte na najrušnejšom námestí na svete...
Zvuk píšťal zaklínačov hadov, tancujúce hady, hudobníci, tanečníci, zahalené ženy, maľovanie henou, pokrikujúci obchodníci, volania predavačov jedla, cvičené opičky, hltači ohňa i mečov,rozprávači pribehov, šamani, stánky s korením a suvenírmy...
"My frend" Achmed robil výbornú pomarančovú šťavu za 4DH/0,40Eur a vždy prihodil k tomu aj nejaké srandičky-rodený zabávač a komik.
Pár fotiek z námestia Jemaa el-Fna...
Mešita Koutoubia meria 77 metrov. Stvaba bola začatá v roku 1152. Typickým znakom mešity sú tri gule na vrchole minaretu. Najväčšiu z nich darovala manželka vezíra Jacuba al-Mansoura potom, čo sa previnila a počas Ramadánu zjedla tri bobule hrozna. Na jej výrobu použila všetky svoje šperky.
Kam sa pozriete samý trh (po marocky Souk)...
Cez deň vám tu neodbytní obchodníci ponúknu na čo si len spomeniete, ale pravý život začína v meste Marakeš až so západom slnka.
Varené slimáky. Malá porcia stojí 5DH/0,50Eura.
Pečené kozie hlavy - miestna špecialita.
Najkrajší pohľad na námestie Jemaa el-Fna je z Grand balkóna kaviarňe Glacier.
Námestie Jamma-el-Fna vyzerá v noci inak. Je fascinujúcejšie ako cez deň. Do stredu námestia sa nahrnuli stánky s jedlom. Dvíha sa dym a vôňa grilovaného mäsa. Z každej strany sa ozýva hudba a pokriky dohadzovačov. Dokonca jeden vedel povedať aj "skoro zadarmo" - a ten nás samozrejme dostal!
A už sedíme v stánku a pochutnávame si na marockých špecialitách...
A už tu máme 16. 3. 2013 náš posledný deň v Maroku. Po raňajkách v reštaurácii Toubkal 20 DH/2 € sme si pozreli ešte palác Badi a Bahia.
Ráno je námestie čisté a upratané, ani známky po stánkoch s jedlom a večerného "cirkusu". Večer ale zase ožije!
Už od rána sa námestie zapĺňa, tak je znovu na čo pozerať...
Palác Badi. Badi znamená v arabštině jedinečný. Jedinečnej kráse tohto paláca se v minulosti žádný iný palác v Maroku nevyrovnal. Palác si nechal postaviť Saadovec Moulay Ahmed el-Mansour po víťazstve nad Portugalcami v bitke Troch kráľov v rokoch 1578 - 1594. V paláci bola aj mešita, stajne, vezenie a prepichová príjmacia hala pro veľvyslancov - koubba El Chamsinia. Palác mal 360 miestností. Každá bola vyzdobená vzácnými ozdobami z carrarského mramoru a onyxu, fajánsovými mozaikami a vyrezávanými pozlátenymi stropmi. Materiál byl dovážaný z Brazílie, Indie a Turecka. Tento nádherný palác však po sto rokoch jeho rozkvetu nechal zničit v záchvate zúrivosti Alaouita Moulay Ismail. Dnes si môžeme predstaviť veľkoleposť paláca iba z dochovaných zbytkov, ale na jeho bývalej časti stojí v súčastnosti královský palác Dar El Machzen, ktorý často využíva marocký kráľ Mohamed 6-ty. Vstupné je 10DH/1Euro.
Palác Palais el-Bahia v 19. storočí postavil veľkovezír Ba Ahmed pre svoju manželku, ktorá mu ako prvá z jeho legitímnych žien porodila syna. Palác stál na 6-tich hektároch a mal 150 miestností s krásnou ornamentálnou architektúrou a mozaikami. Vstupné je 10DH/1Euro.
V uličkách Marakéšu...
Cestou pri hľadaní garbiarní Tanneries sme sa dostali do častí mediny, kde už ani turistov nebolo vidieť. A tu sme si dokonale vychutnali pravý Marakéš, kde už to nebolo všetko "načochrané"pre turistov. Odrazu sme v úplne inom svete. Na zemi je špina, všade je veľké množstvo ľudí a vo vzduchu sa miešajú vône so zápachmi. V tejto okrajovej časti mediny už bolo menej obchodíkov ale viac remeselníkov. Či už kováčov, rytcov, krajčírov, stolárov alebo obuvníkov, každému sa pod rukami menil surový materiál na krásny hotový výrobok. Pracujú, ako ich to učili ich otcovia a dedovia. Čas sa tu zastavil aj o 200-300 rokov... Stredovekú atmosféru narúšajú motorky, ktoré sa raz za čas preženú uličkou tak úzkou, že dvaja ľudia majú problém sa obísť. Možno to znie čudne, ale je to pre Európana nesmierne príťažlivé miesto aj keď z neho ide trochu strach...
Veľmi zaujímavo pôsobia slnečné lúče snažiace sa prebiť do tmavých miest mediny cez deravú prútenú strechu. Lúče osvetľujú len úzky pásik uličky. Úzke uličky a prútená strecha poskytnú aspoň ako taký chládok v letných mesiacoch. V marci sme mali v Marakéši cca 25 C, čo bolo ešte celkom príjemné, ale v lete sa šplhajú teploty aj na 40 C.
Hoci najznámejšie garbiarne sa nachádzajú v meste Féz, tak aj tu v Marakéši sa dajú jedny nájsť. Volajú sa "Tanneries". Koža sa tu farbí a spracováva tradičným spôsobom (kravský moč, holubý trus) ale aj za použitia silných chemikálií. Z farebných betónových nádrží sa širi odporný zápach a aby to tu turisti vydržali tak im dávajú viazaničku čerstvej mäty pod nos.
Všetci sme chceli nakúpiť aj darčeky domov a tak sme boli nútený zdokonaliť sa "miestnom športe" v zjednávaní . Pred odchodom sme už v tom zjednávaní boli celkom dobrí, napr. za vlnenú čapicu chcel predavač 150 DH a zjednali sme ju na 20 DH. Aj cena taxíka na letisko sa ťažko rodila a z 300 DH sme sa dostali po dlhšom handrkovaní na 100 DH za celý mikrobus pre 6 osôb, čo už bola dobrá cena.
Cesta taxíkom od mešity Kotoubia na letisko Menara Airport trvá cca 15 minút. Pred odletom z Maroka treba vypísať znovu výstupný formulár (je to ten istý ako vstupný). Pri spiatočnej ceste letíme cez Bercelonu, letisko Girona.
Nočnú Gironu sme „ochutnali" v Irish pube.
17. 3. 2013 - prechádzka po Girone a poobede letíme domov.
A čo dodať na záver? ....
Maroko patrí k najrozmanitejším krajinám na svete - turisti tu majú možnosť zažiť na vlasnej koži kontrasty orientu... hluk arabského veľkomesta, kľud v horských oblastiach Atlasu, previesť sa na ťavách po púšti, vykúpať sa v Atlantickom oceáne či sa v snehu vyšplhať na najvyšší vrch Severnej Afriky. To všetko ponúka najvýchodnejšia krajina „najstaršieho kontinentu" a za veľmi slušné peniaze. Veď 6 dňový pobyt aj vrátane leteniek nás vyšiel na 300-350Eur. Je to raj pre milovníkov dobrodružstva, ale nič pre citlivé duše so slabým žalúdkom. Ja sa do Maroka ešte určite rád vrátim!
