Otázka okolo dátumu narodenia Ježiša Krista a pôvodu vianočných tradícií sprevádza historikov, teológov a veriacich už po stáročia.
Evanjelia ani Skutky apoštolov sa k dátumu, dokonca ani k ročnému obdobiu narodenia Ježiša, nevyjadrujú. Niektorí historici vychádzajú z odkazov na pastiera, ktorí v noci bdeli nad ovcami na otvorenom nebi, a odhadujú, že by to mohlo byť na jar. V decembri by pastieri skôr zatvárali ovce do chránených úkrytov. Väčšina historikov však varuje, že odvodzovať také špecifické tvrdenia z vedľajších detailov textu, ktorý je predovšetkým teologický a nie historiografický, nie je spoľahlivé.
Rane kresťanské spisy z druhého storočia naznačujú, že v tom čase nebolo Ježišovo narodenie slávené. Autori dokonca označujú samotné oslavy narodenín za pohanské. Na prelome druhého a tretieho storočia Klement z Alexandrie spomenul, že bolo navrhnutých niekoľko možných dát narodenia Ježiša, ale žiadne z nich nebolo 25. decembra. Vo štvrtom storočí sa objavujú dve dáta – 25. decembra a 6. január, ktorý dodnes oslavujú arménski kresťania ako dátum Ježišovho narodenia. Konkrétne 25. decembra sa prvýkrát objavuje v Chronografii z roku 354.
Od kedy slávime Vianoce?
Zmena prišla až s pápežom Juliánom prvým, ktorý v štvrtom storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 25. decembra. Dodnes nie je úplne jasné, prečo tak rozhodol, ale niektorí historici predpokladajú jednu vec – pápež chcel, aby ľudia uprednostnili kresťanstvo pred pohanskými tradíciami a dúfal, že posunutím dátumu na čas pohanských osláv dajú veriaci prednosť narodeniu Spasiteľa. Toto však spochybňujú kresťanskí historici o čom sa ešte zmienime.
Do roku 432 sa Vianoce stihli rozšíriť do Egypta a v stredoveku už tento sviatok slávili ľudia po celom svete. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 25. decembra a 6. januára sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Pohanské Vianoce?
Otázka, či majú Vianoce pohanské korene a čo konkrétne na nich je pohanské, je tiež otázkou, kde dochádza ku konfliktu laického pohľadu na svet s pohľadom veriaceho.
Je pravda, že dátum 25. decembra bol v rímskom svetskom kalendári označený ako Natalis Invicti, „Narodenie neporaziteľného“, a odkazovalo sa na Sol Invictus, nepremožiteľné Slnko. Teda na kult povýšený na štátne za vlády cisára Aureliána v roku 270 až 275.
Tento kalendár pochádza z obdobia okolo roku 354, kedy už bol kult Sol Invictus vo svojom zániku. Rovnaký kalendár tiež uvádza, že 25. decembra je aj sviatok Natus Christus in Betleem jude, „Narodenie Ježiša Krista v Betleheme v Judsku.“ Takže minimálne v roku 354 sa tieto sviatky v Ríme slávili súčasne.
To, že tieto sviatky existovali súčasne, nie je argumentom samým o sebe pre to, že jeden pochádza z druhého.
Sv. Ján Zlatoústy tiež považuje za mimoriadne vhodné, že Slnko a Kristus sú oslavované v rovnaký deň a upozorňuje na „Slnko spravodlivosti“, mesiášske meno, ktoré Kristovi dáva Malachiáš.
Pokrstenie pohanského sviatku je veľmi nepravdepodobné. Kult Sol Invictus bol na vrchole okolo roku 270. V roku 354 bol už takmer mŕtvy a jeho prítomnosť v rímskom kalendári bola iba formálna. A vieme, že Cirkev tých čias úplne neholdovala synkretickému miešaniu pohanských kultov a kresťanstva, ako jej dnešní kritici vytýkajú. Práve naopak je pravdou.
Tertuliánus pri mnohých príležitostiach vehementne popiera, že Kristus a Sol Invictus majú niečo spoločné. Sv. Augustín vydáva kacírov tých, ktorí naznačujú spojitosť medzi Kristom a Slnkom. Lev I. ostro kára preživšie zvyšky slnečného kultu. Môžete namietnuť, že ak títo otcovia tak horúco kážu proti identifikácii Slnka s Kristom, tak potom sa taká vec musela bežne diať, inak by proti tomu nevystupovali tak horlivo.
Inak korelácia medzi Kristovým narodením a zrodením neporaziteľného Slnka je zaznamenaná iba v Ríme a Taliansku. Vo zvyšku ríše bolo Kristovo narodenie oslavované v rôzne dni. 25. decembra sa stal univerzálnym sviatkom až medzi rokmi 410-420 a vtedy už slnečný kult dávno neexistoval.
Záver.
Na ďalšie zaujímavosti a pohľady sa môžete pozrieť na videu na záver, kde rozšírime túto diskusiu a zhodnotíme ďalšie aspekty vianočných tradícií a histórie. Veríme, že táto cesta cez históriu Vianoc otvorí priestor na ďalšie úvahy a ponorenie sa do fascinujúcich vrstiev nášho kultúrneho dedičstva. Prajeme príjemné prežitie vianočných sviatkov.
