Veľkofatranský Národný Park je miesto, kde som trávila svoju mladosť. Je menej navštevovaný ako Malá Fatra, aj keď nie je to celkom opustená púšť. Naopak, medveďov je tu ako hríbov po daždi, hríbov zasa nieto, ani malín, lebo tie požrali medvede. Veľká Fatra má krásne doliny (Ľubochnianska je jedna z najdlhších na Slovensku), zradné počasie (na Krížnej je mŕtvych ako po vojne), má národnú prírodnú pamiatku - Rojkovské rašelinisko, prírodnú pamiatku - Perlovú jaskyňu a lokalitu svetového kultúrneho dedičstva Unesco - Vlkolínec.
Dajú sa tu spraviť celodenné, viacdenné, i niekoľko hodinové túry. Pozývam Vás na jednu kratšiu.
Vyšná Revúca - po žltej sedlo Ploskej - ďalej po žltej Ploská - po červenej sedlo Kýšky - po žltej Vyšná Revúca. Pre rekreantov hore-dole cca 5,5 - 6 hodín, pre zručnejších cca 4-5 h.
Vyšná Revúca je na konci Revúckej doliny v Liptovských Revúcich. Žltá začína i končí v dedine. Doporučujem si zvoliť "pravú" cestu ako výstup a "ľavú" ako zostup. Pravá ľavá je zrejmá z pohľadu na mapu keď sme čelom k Ploskej.
Samotná cesta hore je prechádzka rajom. Treba si nastaviť vhodné tempo, pozerať okolo seba, a intuitívne nikam neodbočovať. Značenie je tu poriedko, len treba ísť stále rovno pred seba. Sú tu krásne výhľady na hrebeň Veľkej Fatry.
Celkom v ľavo vykúka spoza znížených stromov Krížna, ďalej doprava je taký guľatý Ostredok a to skalnaté je Suchý vrch.
Lúky boli plné ovečiek. Boli žiarivo biele ako obláčiky, čerstvo ostrihané. Neviem prečo, ale človek sa medzi nimi cítil ako v mori mieru a pokoja. Boli tak pokojné.
Mali prekrásne zvonce. Každá tretia mala iný zvonček, väčšie, menšie, originálne i domácke. Spolu vytvárali malý orchester zvonkohry.
Našla som aj takéhoto krásavca. Ládoval se tam hovnama. Najprv som ticho prišla k nemu aby som ho nevyplašila, s najväčším zoomom. A na záver som mu objektívom doslova brnkala o tykadielka.
Dostávam sa do sedla Ploskej (podľa tabuliek to malo byť 2,5 h), a odtiaľto už len po hrebeni ďalej po žltej na Ploskú (píšu 0,5h).
Na Ploskej sa človeku naskytol neuveriteľný výhľad. Vietor lomcoval s turistami, že ledva kráčali po vyjazdených chodníčkoch po hrebeni, ale nemohli sa nezastaviť a na krátku chvíľu uprieť pohľad do diaľky. Človek sa cítil ako na streche Slovenska. Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Choč, Salatín, Vysoké Tatry ako svetlosivé kulisy prekrásneho divadla. Nabudúce prinesiem článok s dvoma panorámami, aj s popísanými jednotlivými vrcholmi - tešte sa :)
Výhľady z Ploskej. Spolu s vetrom brali dych spred úst, a človek pri pohľade na tú prírodnú majestátnosť aj sa zabúdal nadýchnuť znovu. Len nemo stál a klaňal sa prírode. Malé ukážky:
Z Ploskej môžete ísť dole po červenej na Chatu pod Borišovom a dať si guláš s horcom, alebo na druhú stranu po hrebeni po červenej do sedla Kýšky.
Zo sedla bola vidieť Chata pod Borišovom. V pozadí je hrebeň Malej Fatry.
Zo sedla Kýšky už len dole stále za nosom, po žltej smer Vyšná Revúca (píšu 2h), pozor na nohy, je tam strmý chodník a veľa blata. Medvede som nevidela. Do Revúcej sa dostanete po lesníckej ceste od druhého konca, takže pri troche orientačného zmyslu znova nájdete svoje auto zaparkované pri kostolíku, alebo pri Hoteli Horec, alebo (ako ja) pri telefónnej búdke.
