Najhoršie na zlomenom zápästí pravej ruky je odretý ukazováčik ľavej ruky. Stalo sa mi na ňom to, čo sa poväčšinou vždy stáva koži pri dopade na zem, takzvaný cestný lišaj. V mojom prípade by to však mohol byť skôr lišaj snežný. No a s takým snežným lišajom neradno do vody liezť, to mi potvrdí každý, kto mal tú česť potykať si s lišajom akéhokoľvek druhu. Lenže to sa už nedalo vydržať. Medzi prstami pravej ruky, ktoré mi nehybne vykukovali z dlahy, sa začal tvoriť život. Lenže dral sa na svet s úžasným smradom. Po odpuchnutí prvotného úrazového šoku, kedy som mala ruku ako Hellboy, som sa prvý krát pokúsila pohýbať prstami. A vtedy som to pocítila. Známe mazľavé blatko, trochu lepkavé, s ... pieskom? ... asi so žmolkami z deky (inokedy sa to volá pupočné žmolky, ale teraz nie), a smradľavé ako houmlesák, ktorý si celé leto nevyzliekol bundu, ktorú, aby mu ju neukradli, má na sebe nepretržite už 9 rokov.