Po škole a krátkej dovolenke som začala aktívnehľadať zamestnanie. Cez internet a stránky ponúkajúce zamestnanie. Nemámznámych, či rodinu vo fachu, na vysokých postoch, nemám „tlačenku" ani žiadneiné privilégia. Narodila som sa stredným podnikateľom bez významných konexií.Dni sa míňali a mňa prekvapovali nízke platobné podmienky a hlavnežiadané profesie. Som vyštudovaná statička, ktorú statika baví a chcelasom v tom odbore aj pracovať. Bohužiaľ všetky ponúkané miesta boli:„konštruktér statiky", čo je kreslenie stavebných výkresov (výkresy tvarua výstuže). Práca, ktorú môže robiť stredoškolák. Žiadna odbornosť, dennodenná rutina, nízky plat, bezakejkoľvek možnosti postupu či rastu. Statika nikto nechcel. Je to pre firmyneefektívne zamestnať budúceho statika. Budúceho preto, lebo najprv ho musífirma minimálne dva roky učiť, samé vklady, žiadne výstupy. Potom sa pre firmustane veľmi prínosným prvkom, väčšinou už nenahraditeľným. Ale tie dva roky súpre firmy v konkurenčnom mlyne neprekonateľné. A tak sa firmy na trhuzameriavajú predovšetkým na práce charakteru nižšej odbornosti. Odborníkov,a budúcich odborníkov, nie sú schopné a ochotné zaplatiť.
Zúfalá, hlavne kvôli nemožnosti robiťv statike, som prijala miesto, v tej dobe jediné, ktoré figurovalov pracovných ponukách na všetkých odborných stránkach. Nástupný plat bolkatastrofálne nízky, 12.000,- Sk, ale pre orientáciu a ako odrazový mostíksom to prijala. Pracovná funkcia: konštruktér statiky, po odpracovanej praxi(cca 2roky) možnosť pracovať v statike, postupné zaúčanie, neskoršiepracovný rast. Kvôli tej statike som bola ochotná prijať aj ten patologickynízky plat. Postupne som si však začínala všímať nekorektné pracovné postupyv inkriminovanej firme.
Na pohovore nepadlo ani slovo o pracovnejzmluve. Považovala som to za absolútne prirodzené, že sa o tom ani baviťnemusíme. Po týždni som skromne a slušne nadhodila tému pracovnej zmluvy,aby som snáď neurazila šéfa. Prvé dni sa priamej odpovedi, či vysvetlenia,vyhýbal. Brala som to ako pracovné vyťaženie a nerobila som si z tohohlavu. Oznámila som požiadavku a čakala. Potom za mnou začal chodiťs pracovným poriadkom: povinná dochádzka predstavovala ráno príchodo 7:00 a odchod o 17:00 (povinne!), keď niekto chce medzitýmniekam vybehnúť, musí sa vypýtať. Keď som si potrebovala v prvé dnivybehnúť na úrad práce či sociálku, tak mi povedal, že po pracovnej dobe(žiadny úrad nie je otvorený po 17:00). Niečo ako Bytové družstvo či plynárinepripadali v úvahu. Išlo o prepis nového vlastníka bytu. Mala mi toísť vybavovať mamka. Nadčasy síce preplácal, prémie však žiadne. Po rokuzvýšenie platu na 13.000,-Sk.
Raz v piatok večer došiel do kancelárie,dal si nás nastúpiť a chcel aby sme všetci prišli cez víkend do práce.Medzitým som si už zistila, že každý víkend chodia všetci do práce. Takmerpovinne. Ak si nemohol musel si vysvetliť prečo, a musel to byť pádnydôvod. Takmer všetci išli, jeden kolega si vymyslel zájazd, ja som nechcelaklamať. „Neprídem," hovorím takmer bojazlivo, akoby som porušovala zákonníkpráce. „Prečo?" spýtal sa ma pred celým kolektívom. Niečo som odpovedalaa na jeho tvári sa prestrel mrak nespokojnosti. V pondelok som siznovu pýtala pracovnú zmluvu a od toho dňa začala odysea. Prvý deň juzabudol doma. Druhý deň ju mal v počítači a nestihol ju vytlačiť.Počítač mal doma. Tretí deň mal pokazenú tlačiareň. Vo štvrtok večer som už aninedúfala že príde do práce. V piatok mi rovno povedal, že u nich sa prvýmesiac robí na čierno a až potom dostanem pracovnú zmluvu. Povedala sommu, že na pracovnú zmluvu mám nielen nárok, ale že mi ju musí dať. Nečakal takýodpor z mojej strany a ešte v ten deň, hoci s prejavomnespokojnosti, mi ju doniesol. V piatok, po týždni naťahovania sa, somkonečne podpísala pracovnú zmluvu.
V pondelok som sa začala vážne zaujímaťo pracovné pozície a funkcie kolegov, ich meniace sa alebo nemeniace safinančné hodnotenia, ich pracovnú dobu. Všetci do jedného boli„cezpoľní",každý býval v jednom byte s ďalšími piatimi mladými ľuďmi. Vo firmenebol jediný starší pracovník. Najdlhšie tam bola jedna dievčina triroky.Mesačne dostávali cca 15.000,- Sk v hrubom (aj s nadčasmi), čo im naspoločný podnájom a nákup potravín stačilo. Majiteľ firmy jednoduchovyužíval mladých ľudí, ktorí museli každý mesiac zaplatiť podnájoma nemohli si dovoliť byť chvíľu bez práce. Využíval ich prechodnébydlisko, kde si nenašli záujmy, možno i priateľov, a tak trávievalicelé dni v práci a cez víkend. Majiteľov nesúhlas s nechodenímcez víkend do práce bol prejavom silného psychologického nátlaku.Rovnako akonepustenie pracovníka na úrad. Povinná deväť hodinová pracovná doba, akberiemhodinu na obednú prestávku, je už azdaprekračovaním zákonníka práce. A na záver nízkefinančné ohodnotenie (12.000,-Sk v hrubom je jednoducho málo), ktoré jevýsledkom absolútneho nedostatku odborných pozícií a tým pretlakuabsolvetnov na nižších pozíciách, napriek lukratívnym zákazkam tejtofirmy.
Po týždni oficiálnej práce v tejto firme,a aktívneho hľadania si novej, som v pondelok na druhý týždeň dostalavýpoveď. Výpoveď, na rozdiel od pracovnej zmluvy, bola už v ten deňpripravená na stole.
