Úvod do festivalu stál za to....
Unikátne vyriešená kyvadlovka z Pardubíc, s úžasným flegmatickým pánom šoférom, ktorého už nič na svete nerozhodí.
Prvé kapelky, ktoré hrajú cez deň, vlastne charakterizuje snaha o ukázanie sa, snaha preraziť a zaujať. Ono namaľovať sa bielym make up-om, s kečupom na tričku, a kričať "sme povstalí mŕtvi z masového hrobu" za bieleho dňa vyznieva prinajmenšom groteskne. Človek radšej zvolil nekonečnú radu na žetóniky, ktoré boli inak papierové, a z ktorých sa nakoniec ku všeobecnej spokojnosti vykľulo pivo. Pivko bolo dobré, 1-2 slovom dvanásť. Ale to je už iná pesnička...
Z tej motolice vypeckovaných gitár, by som vyzdvihla dve kapelky. Obe hrali v piatok. Prvú - Rasta , sme ešte pred ich začatím odsúdili, dohodnúc sa využiť tento čas na návštevu toalety v kukurici. Chalani nás ale tak zaujali, že sme museli potlačiť naše nutkanie ísť sa "prejsť"...
Takto žili členovia kapely.....
A takto členovia odbornej komisie, vyberanej zrnko po zrnku....
Druhá kapelka, ktorá stála za to, aby človek nešiel filtrovať to "zatracený pivo!", bola Skyforger . Chalani hrali na píšťalky, gajdy, no a gitary a haraburdy podobné....
Boli originálni, a ľudí dostávali do varu..... Neviem to odborne pomenovať, myslím štýl a škatuľky, ale nazvala by som to nejaký pohanský melodický heavy metal...
Osobne sa musím priznať (a to sa pri tých všetkých ortodoxných drtičoch červenám), že kapelou, pre ktorú som šla na festival, bol Fear Factory . Koncert bol viac než vydarený, aj keď človek musí Burtonovi odpustiť niektoré falošné tóny, preskakujúci hlas ... Mne to až tak neprekážalo. Drtivé rify, železné gitary, Burtonov rev, dvojkopáky trhali pľúca.... Absolut total teror....
Burtonov pokus o "tanečky" pri skladbe Linchpin. (PS: ja som si našla super flek na lavičke, kde som sa márne snažila o rovnováhu - tak nejako asi vyzerali moje pokusy o tancovanie...)
Išli skladby ako Archetype , Slave labour, Linchpin, Digimortal, Shock, Obsolete, 50000 degrees farenheit, niečo zo Soul of a new machine a na záver to najlepšie z najlepších ... Replica !!!
Ďakovačka (PS: som do neho latentne zamilovaná..... aaaach jaj).
Druhý umelecký zážitok som chytila do siete keď hrali Amorphis . Výborný zvuk, jemne vytiahnuté netradičné klávesy a ... geniálne dredy spevákove....
Hrali staré pecky z Tales of the thousand lakes, Eclipse, Tuonela, Elegy, Am universum .... Chalan výborne spieval, aj keď svoj jemný vysoký hlások presúval do nižších hladín, ktorými ručal na začiatku kariéry.... Neuveriteľne podmanivý prejav, viem si predstaviť, že by mi šepkal niečo romantické do ucha..... (Uffff)
No a na záver zájazdu niečo éterické - Dimmu Borgir . Dimmu je moja temná srdcovka. Moje zomierajúce unavené srdce chytí predsmrtnú aritmiu a naženie trochu krvi hlavy, navrú žily na krku, duša sa zmieta lapená v sieti Spiritual Black Dimension a telo túži po dotyku dekadentného Enthrone Darkness Triumphant-a, aby splynulo s ním v živelnom Stormblast-e.........
Škoda len, že Shagrathovi vypadol zvuk prvú skladbu, a zvuk bol celkovo na toalety. Horný hlas z nových albumov bol z playbacku a dovolím si špekulovať, či nebolo toho z playbacku viac..... Dokonca, aj keď človek pozná naspamäť celú ich tvorbu, mal problém počuť tie melódie... škoda. (PS: keď na záver zahrali Mourning Palace, definitívne som sa zosypala z tej lavičky....)
Úspešní účastníci tohoto kultúrneho podujatia boli všeobecne nadšení. Aj ja som bola nadšená, keď ma po prebdenej noci o piatej ráno zobudil náhly výkrik: "Black metal je svinstvo!". A začal sa opakovať v intervaloch oznamov na železničnej stanici. Mala som chuť toho opilca rituálne obetovať.... Rovnako ma nadchlo, keď som v márnej snahe ísť sa osprchovať našla na sklopenej záchodovej doske "pozdrav".
Hneď prvý deň (štvrtok) sme vyťahovali jedného zapadnutého Litovca. Bol to taký tichý introvert, veľa toho nepovedal. Keď sme ho vytiahli, poďakoval nám rečou nášho kmeňa - daroval nám ploskačku litovskej vodky (mňam). Hnusná škodoradosť ma premkla, keď som zistila, že v miestnych jediných potravinách, ku ktorým som sa nemohla priblížiť na 100 metrov kvôli nekonečnej šóre, predávali rožky za 3,- Kč. Aspoň že tak! Druhá taká škodoradosť s pocitom zadosťučinenia ma potešila, keď ma jeden chlapík predbehol na toaletách. Boli to tie plastové kadi búdky v areály. Už z diaľky videl ako sa k nim približujem a tak pridal do kroku (na konci už utekal). V priebehu troch sekúnd však odtiaľ vyletel a hodil kosu rovno pred seba (aspoň že tak...). Niečo podobné sa stalo jednej ženskej keď si upila z pivovej fľaše, do ktorej tesne predtým náš priateľ moravák načúral... (PS: nekupujte kukuricu, ktorá bude pochádzať z polí okolia Svojšice...) Tu je zopár návštevníkov pochádzajúcich z Pinelovej "univerzity" v Pezinku.....
Tak tu sme sa nasmiali. či boli chalani pod vplyvom alebo nie, to nebolo z ich pohybov badať. Nesmelé kroky na klzkom povrchu, predklon, prilepené trenky - no absolútni sexoši! O chvíľu malí modré zadky, ale akosi......tento variant ženského súboja v bahne, ich celkom pohltil. (PS: vo štvrtok tento futbalový stan zíval prázdnotou. Až v piatok sa pár jedincov osmelilo a našlo v útrobách svojho Ja tú správnu sebadôveru. Vodu museli v pravidelných intervaloch dopĺňať a vôbec mi nieje jasné ako sa mohla míňať - čo ju pili alebo čo?...)
Naši vďační susedia moraváci, s ktorými sme nadviazali úspešný pitný režim, ma nazvali Dying bride, čo sa roznieslo po celom festivale (inak to je lichôtka...). Hneď sa mi aj ponúkli, že ma teda dorazia. Bolo to kvôli dlhému čiernemu závoju, veľkej ruži vo vlasoch a dlhej čiernej sukni.... No a toto je "Chosé v zálive" - Dying bride :
V sobotu sme valili na nemecký M´era Luna festival (rovno z Brutálu) , ale to už je príbeh na druhý článok.... :o)
