Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(25)
1
S bázňou vstupujem od útulku obliehaných, útočiska stratených, cieľa cestu hľadajúcich. Svetlo prenikajúc skrz farebné tabuľky, odveky prepaľujúc ľudskú nevinnosť, zasvietilo mi do očí. Nesklopila som. Staviteľským okom obdivujem ladnosť kamenného neba. Stavitelia, to boli majstri. Kiež by som sa im mohla rovnať. O nich sa píšu dejiny, i zrúcaniny poznajú melódiu mena ich otca. I tie najstaršie knihy skrývajú svoje spovede, rohové kamene spievajú chorál mnohých hlasov, o potu, krvi, otrokoch a snoch. Do výšin posielajú svoje pohľady, lebo na vrchu, celkom hore, je .... (zavesený luster).
ps: fotka je pure natural = bez dodatočných úprav na kompe :)
