V Tatrách máme tabuľky horolezcom, na Elbruse majú svoju kultúru...
PS: vľavo toaletka, kde strašne fúka na zadok.....
Chrobák Truhlík s veľkými topánkami.....
PS: ten batoh je skutočne napchatý vifonmi, ponožkami, bundami, otepľovačkami a na boku sú mačky. Nie je tam polystyrén ako vo filmoch.....
Toto je ten strýco vo fukiláre a menčestrových nohaviciach...
PS: na nohách remienkové mačky podomácku vyrobené. Stredoeurópan na fotke je riadne naobliekaný, čo naznačuje poriadnu zimu. Keď nefúka a svieti slniečko, dá sa do výšky cca 4500 m ísť v tričku. Podľa ruského oblečenia sa počasie odhadnúť nedá.....
V deň výstupu sa spustila silná víchrica. Tlačilo sa síce hore zopár zúfalcov, ale poväčšinou odpadli ešte pred sedlom.....
Vrchol Elbrusu. Sú tam pozamŕzané všelijaké pozostatky...
Vyzerá to ako idylka, ale podľa slov všetkých, čo vyšli v ten deň na vrchol (slovom piati), sa hore dalo ledva dýchať. Fotenie bolo veľmi obtiažne, vietor bral batoh aj palice....
PS: v pekné dni podľa slov majiteľa "wagončíkov" vyjde hore približne 200 ľudí.
Jeden z dvoch Bielorusov (z tých úspešných piatich) v pokuse o márnu stabilitu pri fotení....
A toto je už cesta dole. Prebiehala hromadne, panicky a nekontrolovateľne....
PS: hoci sa dole zdalo byť horšie počasie, horšie ako na Elbruse to určite nebolo. Krásna "potrhaná" modrá obloha bola výsledkom silného víchru, ktorý kradol aj to posledné teplo, ktoré si človek chráni na svojej najteplejšej časti tela. Bral dych a dokonale znemožňoval pohyb v teréne pripomínajúci mrvenie sa lachtanov. Vyhladovelý žalúdok, stiahnutý a kŕčovitý, zhoršená koordinácia a chuť na všetko sa ..., bralo viac sily ako si človek vie predstaviť. Cesta dole bol smiech cez slzy, pretože nech si to odôvodňujeme akokoľvek, na vrchol Elbrusu sme nevyšli. Týmto vyjadrujem plný obdiv tým, ktorí to dokázali.....
