Kempovali sme v dedinke Elbrus a odtiaľ sme každé ráno vyrážali na aklimatizačky do rôznych dolín. Kaukaz je pohorie s kopcami do 4000 m, kde sú schodné len sedlá a niektorých pár kopcov. Inak sú to už horolezecké výstupy, kde na hlavy neustále lietajú pozdravy.
Dedina Elbrus (cigánska osada s minerálnym prameňom) - paneláčiky počtom 4, magaziny počtom 4, len kráv tam bolo neúrekom....
Keď človek má potrebné papiere, môže ísť vlastne všade. Nie sú tu turistické chodníky ani značky - len hliadky. Treba mať povolenie na vstup do národného parku, pohraničnú "bumašku", samozrejme pas ( :o)), povolenie na hromadné znehodnocovanie vzduchu, na vykonávanie toalety mimo toalety, na fotenie kráv a vôbec na totálne všetko.... A aby človek náhodou nešťastnou príčinou neobišiel hliadky - takto sa poisťujú.
Je tam ostnatý drôt, čo pamätá jednotky SS, ale je "vysoce funkční"! Plus nejaká informácia v zmysle - keď toto prekročíš, odstrelíme ti lebku. Prechod takýmto zákazom je čistá smrť. Raz sme sa vybrali do jedného sedla bez pasov. Jednoducho sme boli nahnevaní z nepodareného pokusu o vrchol a zabudli sme si ich v buse. Nevinne vykračujúc hore dolinou sme temer na konci stretli hliadku. Boli 4 + 1 veliteľ so samopalom. No, a kde sú papiere. Nedôverčivé pohľady pri našom vysvetľovaní, že sú v kempe, nám naznačili, že by sme mali radšej prestať a zmiznúť, kým ich to neprestane baviť. Išli sme 3/4 hodinu dole zo sedla s eskortou, tí štyria sa rozptýlili medzi nami, a vedúcim na konci. Šuchtala som sa posledná, vyjadrujúc "aj tak ma môžete viete čo". Na konci doliny sa vedúci samopalčík trochu oddelil. Obzrela som sa za ním a práve v tej sekunde zaistil samopal. Keby sa bol cestou z doliny niekde šmykol, tak už tu nie som. Tie hovadá, asi si nás mýliac s Gruzíncami, nás hnali 3/4 hodinu pred odisteným sapíkom..... (PS:No comment)
Ale keď človek požitím dostatočného množstva vodky Chlebnaja trochu stratí pud sebazáchovy, výhľady z okolitých dolín sú nádherné.
Toto je fotka z prvého dňa, kedy bolo nádherné počasie. ( PS: kopce v pozadí našťastie nie sú Elbrus.) Ďalšie dni sa už na nás počasie vybúrilo. Ak zrovna nepršalo, tak bolo silne premenlivo. A, že sa tam počasie mení z hodiny na hodinu!
Je to nedokázateľné, ale to vpravo som ja - v pokuse zase niekoho o niečom presvedčiť. (PS: ja tu klapačku snáď nikdy nezavriem..)
Chodníky tu neexistujú. Človek musí mať taký cit, že kam sa ešte dá ísť a kam nie. A treba mať na pamäti bdelé oči vojakov, ktorí zväčša sami rozhodnú, na ktorý kopec sa oplatí ísť a na ktorý nie.
Tieto chodníky si tu vyšľapali "terén kravy", ktoré si chodia na pašu sami. Tu sa totiž neplytvá pracovnou silou na pastierov - všetci sú tu podnikatelia. Ale tie kravy, to sú "baľšaja technika"! Keď sa človek vytrepe tam, kde ani p.Boh nebol, za rohom kuká prežúvavec.
Kaukaz je nedotknutý civilizáciou, modernou dobou, masovým turizmom a obchodom. Obyvatelia dolín sú moslimovia, ktorí si udržujú svoje spôsoby existencie spred ... veľa rokov a nikdy to tam nebude vyzerať ako pod Maternhornom. Preto má zmysel tam ísť, alebo sa tam vrátiť. Služby turistom sú - nie sú. Všetko sa dá vyriešiť dostatočnou sumou do ruky a všetko ide ako po masle. Domáci sú lokal mafia. Keď v dedine zošúverenému dedkovi povieš, že si zo Slovenska a ideš do doliny Irik, tak to vie celá dedina, dolina, vlekári pod Elbrusom a samozrejme hliadky. Všetci majú furt telefóny pri ušiach a podnikajú. Finančné pozornosti si rozdeľujú bratsky, ale hádky pri tom sú potrebný rituál. Výzorovo zapadajú do vrstvy podnikavých Dežov zo Spišských Tomášoviec. Cepláky, mobil....
Úžasné je, že neotravujú. "Keď niečo chceš prídi si preto". Tu sa nič neponúka, nijaké služby, ako v Chamonix. "A keď si po to prídeš, dám ti riadne pocítiť, že niečo chceš". To sú ich životné mottá. Nech sa jedná o vlekárov, horských vodcov, babku v magazíne, vojakov....Človek sa musí tváriť, že síce chce ísť na lanovku, ktorá ide pod Elbrus, ale hoci má na nohách plastikové boty, na chrbte 25 kilový batoh a goretexku, vôbec mu na tom nezáleží a vlastne ani nechce ísť hore. Vtedy sa karta obráti a začnú ponúkať lepšie podmienky.... Moslimovia sú rodení vyjednávači. Musím však podotknúť, že ja som lepšia - ale o tom v časti III. - na Elbruse.
Keď je počasie zlé, tak je to tam len na vodku "Taim aut".
Fotka nie je veľmi ostrá, ale čo by ste čakali po toľkých pokusoch o dezinfekciu... Je tam doslovne "Taim aut" v azbuke... Škoda reči. Za večer sme vyvstrebali tak 6-8 fliaš vodky (6-10 ľudí). Vodka je tam za 25 Sk - no nekúp to! Je lacnejšia než chlieb alebo rybičkové konzervy. Pije sa to, potom už, dobre.... Vodky majú fakt neuveriteľne kreatívne : chlebová, ražná, pšeničná, ovsená, čistá, ženšenová, brezová, medová, zemiaková, papričková, s príchuťou tequili.... človek si môže vybrať čo hrdlo ráči. Je to ale jedno, pretože tie chute tam aj tak nie sú cítiť, takže "ať piju co piju, vždy blvem mrkev.." A, že človek musí zvracať, je z tejto fotky jasné....
High level toalety. Moslimovia majú šlapacie záchody, ale keďže také v supermarkete nedostali, vymysleli si svoj spôsob... Našu záchodovú misu zabetónovali do zeme, len splachovacia nádobka trčala. Tú potom odstránili, lebo to prestalo fungovať. Že je to všetko naokolo osr..a podobne, nebudem rozvádzať. Ten stolček je na to aby si sa mohol zachytiť počas... potreby. A ten smetiak je na použitý toaletný papier, čo nás prišiel majiteľ osobne poprosiť, aby sme nehádzali použitý toaleťák do misy, lebo im to zapcháva potrubie !!!
Myslím, že som vyčerpala spomienky na doliny pohoria Kaukaz, kemp a lokal mafie. Vlastne k tej sa vrátim v III.dieli - Elbrus.
