Keď človek sklopí zrak zo špicatých vrchov Kaukazu, objaví dole mierny, moslimský, jednoduchý ale veľmi priateľský svet. Čas sa tu zastavil, alebo lepšie povedané, prefiltrovali sa sem len niektoré výdobytky modernej doby. A aj tie sú zvláštne prekombinované s klasickým spôsobom života, zvyklosťami a nevzdelanosťou.
Napriek komickým snahám lokal mafiánov (lanovkárov), vniesť hyper modernú kultúru do každodenného života, ľudia si tu vykračujú pomaly do magazínov, také tie staré sieťky na nákup, deti sa hrajú v bahne a v strede sídliska sa pasie oslík. Áno! Je tu sídlisko. Také obyčajné, polorozpadnuté, špinavé, nevyšpárované, bez balkónov (veď načo), ale sú považované za výsadu. Bývať tam je znak movitosti, znak lepšej spoločnosti, deti na stredných školách, rodičia predavači v obchodíkoch alebo trhovníci pod lanovkami, žiadne dojenie dobytku po večeroch... Ošarpané žigulíky, niekedy somáriky, rozpadnuté vchody a kanalizácia pretekajúca voľne po ulici, však trochu kalia lesk.
V každom sebemenšom mestečku sú na námestiach sochy, stĺpy, hviezdy, Lenin, stély s odkazom hrdinstva bojovníkov za režim. Dáva to tejto oblasti trochu pátos, niečo, na čo sú hrdí, minulosť. Všetko, budovy, obchody, "neóny" a vývesky, ľudia, oblečenie, autá, vzduch, všetko tu dýcha minulosťou, ktorú obyvatelia nechcú opustiť. Chodia pravidelne vymieňať zvädnuté kvety pod stĺpmi, ale fabriky, výrobne a továrne zívajú prázdnotou. Rozpadnuté, v havarijných stavoch. Občanom sa dokonca lení rozkradnúť stavebný materiál. Niektoré fabriky sú zničené lavínami, väčšina je len tak opustená. Okrem nekonečných lánov kapusty tu nie je viditeľný žiaden priemysel.
Raz som sa dala do reči s jedným Arménom s početnou rodinou. Bol na Kaukaze na dovolenke. Rozhovoril sa, že oni sa stále cítia byť Sovietmi. Chcú vrátiť staré zlúčenie krajín a štátov - "tak to bolo najlepšie". "My sme proti terajším konfliktom kvôli rope, kvôli historickým hraniciam. Nevidím dôvod, nevidím zmeny, nevidím zlepšenia po rozpade..." Trochu zamyslene pozeral do zeme, hľadajúc výrazy v angličtine.
Domčeky, v rámci dediniek bez ohraničenia. Prírodné stavebné materiály vytvárajúce zdravé ekoprostredie vo vnútri, bez zateplenia, udupaná hlina, zvieratká hneď vo vedľajšej izbe, aby sa navzájom zohrievali s členmi rodiny, drevené šopy. Tá žltá rúra, to je plynové potrubie. Nikto si nedal tú námahu zakopávať potrubia, jednoducho idú vo výške pol až jeden meter nad zemou, kopírujúc terén. A to doslova. Obchádzajú stromy, výmoly, raz hore, raz dole. Plyn je vedený absolútne všade, aj do tých najzapadlejších samôt, kde sa dá ísť len pešo.
Zdá sa to povedomé, však? Ale nie sú to indiánske kolónie, je to jedna zo samôt popri ceste. Bežný štandard.
Schátralé, ale zato ovenčené pomníky Červenej hviezdy sú tu husto pomiešané s inými kultúrnymi pozostatkami. Toto je časť súsošia pri vchode na most. Z druhej strany bol mierne dokaličený medeveďo-tiger. Z pamätnej tabuľky na podstavci nebolo možné vylúštiť kto to tu strnulo stojí. Vyzeral ako nejaký Avar. Inak sošky (otrasné gýče) tých tigro-mačiek sú pred vchodmi každého lepšieho podniku, reštaurácie, či hotela.
Obyvatelia sú poväčšinou moslimovia, ale keď sme sa spýtali majiteľa kempingu, ako je to s ich vierou, zatváril sa neurčito, s ľahkovážnou grimasou naznačujúcou úškrn. "My svätíme všetko. Aj pravoslávne zvyky aj moslimské. Viete, ako to príde. Raz tak, raz tak. Sme otvorení viere, Bohu, nech je to už Allah, alebo ten druhý." Svojim slovám sa snažil pridať dôležitosti a názornosti živým gestikulovaním. Úžasným spôsobom sa im podarilo zjednotiť výhody a zavrhnúť "nevýhody" jednotlivých vyznaní. Flexibilita na 100%.
