Nad mojimi dverami na stene visí kríž

Vyvesila som si kríž s ukrižovaným nad vchodové dvere. Bol to dar od jedného umeleckého rezbára. Umelecké dielo vyrezané z viacerých druhov dreva rôznych farieb. Na druhý deň zazvonili na moje dvere dve všetečné susedky. "Práve ideme do kostola. Nejdete s nami?" Ešte že sa spýtali v zápornom zmysle, mala som jednoduchšie odmietnutie. "Nie, ja do kostola nechodím." Dva páry vyjavených očí spočinuli na mne v strnulom úžase. "Ni......e? My sme mysleli......Vy neveríte v Boha?" "Neverím v cirkev, preto nejdem do kostola." Samozrejme nebudem im vysvetľovať podstatu a hĺbku mojej viery, Vzhľadom na ich vek by to bolo veľmi zmetená monológová vsuvka. "Ale máte nad dverami kríž!" Áno mám, zavesila som si tam symbol, ktorý pre ľudí, ktorí ho vymysleli, predstavoval Boha. Zavesila som si tam predmet, ktorý pre niekoho znamená umelecké dielo. Zavesila som si tam kusy mŕtvych stromov, ktoré po rozrezaní a zlepení dokopy prijali iný význam ako za života. Zavesila som si tam tento predmet preto, lebo keby som tam dala akýkoľvek iný, ktorý mi je srdcu a mysli blízky, nestretlo by sa to s pochopením. Visí tam predmet, myšlienková forma, predsudkové opovrhovanie, zaradenie do komunity. Visia tam názory, predstavy, pohľady. Visí tam viera, nádej, dogma. Visí tam politika, špinavé hry, zákulisné ťahy, boj o majetok, inkvizícia. Visí tam predstava lásky, nežnosti, nezištnosti, dobroty, Boha, jeho syna. Visí tam altánok prosieb, žiadostí, žiaľu, pokánia, predsavzatí. Visí tam niekoho zmysel života, cieľ, posmrtný život, duchovná cesta. Visí tam predstava, že tohoto schodiskového zábradlia sa určite nechytím. Visí tam túžba zachytiť z hora podávajúcu sa ruku. Visí tam snaha byť lepším, láskavejším, dobrotivejším, nápomocnejším. Visí tam stud za svoje činy, hanba, zaprisahania. Visí tam obmedzenosť, povrchnosť, jednoduchosť. Visí tam posadnutosť, šialenosť, zloba. Visí tam krása ducha a čistota mysle. Visí tam nutkavý pocit sklopiť oči, stíšiť hlas. Visí tam snaha pomôcť, snaha odpútať sa od seba, od svojho ja. Visia tam spory, dilemy, štátne reformy. Visia tam nekonečné vojny, náboženské čistky a nenávisť. Visí tam boj o posledné voľné miesta v autobuse zájazdu do pútnych miest. Visí tam predstava kúska "stopercentne pravej" relikvie v každom sebemenšom svätostánku. Visí tam smrť, život, vzkriesenie. Visí tam múdrosť života, istota posmrtnej existencie. Visí tam slza v oku vypustená za všetkých ľudí, ktorí neprežili kristianizáciu. Visí tam plač detí, ktorým upálili matku. Visia tam všetky tie dobroty na stoloch prelátov v časoch hladomoru. Visia tam nemá mníchov a mníšok, ktorí nedbajúc na seba, pomáhali a liečili malomocných a nakazených. Visia tam absurdným spôsobom slávené kresťanské sviatky, ktorých korene siahajú hlboko do dôb "pohanských". Visí tam nezištná pomoc tým, ktorí pomoc potrebujú. Visí tam starý zvyk vešať si kríž nad dvere. A toto všetko, naozaj všetko, visí nad mojimi dverami.