Volal sa Fleming a bok to chudobný škótsky roľník. Jedného dňa, keď sa snažil zabezpečiť rodine živobytie, začul volanie o pomoc z neďalekej bažiny. Zahodil náradie a bežal k močiaru. Tam našiel vydeseného chlapca po pás v čiernom bahne, ako kričí a snaží sa dostať von. Roľník oslobodil mladíka a zachránil ho tak pred pomalou a údesnou smrťou. Ďalší deň sa o roľníkovej záhradky zastavilo luxusné auto. Vystúpil z neho elegantne oblečený šľachtic a predstavil sa ako otec chlapca, ktorého roľník Fleming zachránil. "Chcem sa s vami vyrovnať," povedal šľachtic. "Zachránil ste život môjmu synovi". "Nie, nemôžem prijať peniaze za to, čo som urobil," odvetil škótsky roľník a odmietol ponuku. V tej chvíli sa vo dverách objavil roľníkov syn. "Toto je váš syn?" spýtal sa šľachtic. "Áno," odvetil roľník hrdo. "Urobím vám ponuku. Dovoľte aby som mu poskytol rovnakú úroveň vzdelania, akému sa dostane môjmu synovi. Ak je mladík aspoň trochu po otcovi, určite z neho vyrastie muž, na ktorého budeme obaja pyšní." A tak sa stalo. Syn roľníka Fleminga chodil do najlepších škôl a po čase promoval na Lekárskej fakulte St. Mary’s Hospital Medical School v Londýne a postupne získal svetového veľhlasu ako vynálezca penicilínu. Sir Alexander Fleming. Po rokoch, syn toho istého šľachtica, ktorý bol zachránený z močiaru, dostal zápal pľúc. Čo mu zachránilo život tentokrát? Penicilín. Ten šľachtic sa volal Lord Randolph Churchill. A jeho syn? Sir Winston Churchill. Hovorí sa: Čo chodí dokola, nakoniec sa vráti. Toto bola taká milá rozprávočka. Je krásne čítať príbehy s happy end-om. Každý si predstavíme seba v roli toho, komu sa vráti dobrota, ktorú niekomu preukázal. Ja osobne verím, že to čo človek robí, myslí si, povie a rozpráva sa mu všetko vráti. Dobré ale aj zlé. Predovšetkým myšlienky. Tie majú neuveriteľnú moc. Neuveriteľnú preto, lebo myšlienky sú neviditeľné a častokrát nie sme presvedčení o ich pôsobnosti. V myšlienkach môže byť uskladnená a vyslaná silná energia vysielateľa, silnejšia ako v slovách. Spomeňme si na viaceré príhody s urieknutím, začarovaním alebo zlými či dobrými "prianiami". Človek môže oponovať, že sú to vymyslené báchorky. Bez vetra sa ani lístok nepohne. Nie je to síce vše vysvetľujúca fráza, ale keď sa hlbšie zamyslíme nad významom novoročných a narodeninových prianí siahajúcich až do prehistórie, prehodnotíme tieto povedačky o urieknutiach. O myšlienkach ale nabudúce.
Teraz by som napísala jeden príklad zo života, ktorý úplne vyvracia tento krásny lyrický príbeh o Flemingovi. Môj priateľ jedného dňa našiel na zemi ležať mobilný telefón. Nebol ničím zaujímavý a nemal na sebe nijaké poznávacie znamenia. Fungoval, nebol vypnutý a nechýbala ani sim karta. Chcel telefón vrátiť majiteľovi "Určite niekomu chýba," hovoril mi neskôr. Zavolal na posledne volané číslo. Nik nezdvíhal. Nalistoval si teda telefónny adresár a našiel to, čo hľadal. "Domov" bolo označené telefónne číslo domov. Zavolal tam. Zdvihla mamina toho mladíka, ktorý včera stratil telefón. "Ďakujem veľmi pekne, už sme ani nedúfali!" Možno chcela povedať, že boh to môjmu priateľovi vráti, ale nepovedala. O tri dni môj priateľ stratil telefón. Za pol hodinu na to prišiel. Zavolal z kamarátovho telefónu na svoj......."telefónne číslo nie je zapojené"...... niekto vyhodil sim kartu a telefón si zobral. Predá ho dobre na trhu s použitými telefónmi. Keby aspoň vrátil sim kartu so všetkými uloženými telefónnymi číslami. .... Boh to môjmu priateľovi nevrátil......
