Kde sú mladí, produktívni, teda tí, ktorých sa fatálne dotýka zoznam zvolených „darmožráčov a zlodejíčkov“? Kde sú tí, ktorí pozdvihujú hlasy o tom aká by mala byť Bratislava, o neúnosnosti dopravy a križovatiek, o preľudnenosti sídlisk a nedostatku zelene?
Poviete si, však je jedno koho zvolíme, aj tak sa nič nezmení. Nihilistický fatalizmus však ešte nikdy nezabezpečil lacnejšie lístky na MDH, viac spojov, nezrekonštruoval historické budovy, či nechránil mestské parky a sady pred vyrúbaním. Voľby sú, aj keď sa to dá povrchne poprieť, jedna z možností ako vyjadriť svoj názor. Druhou je verejná diskusia. Nespokojné frflanie v šenku pri pive, napriek tomu, že je to najrozšírenejší spôsob, nie je spôsob ako veci zmeniť. Má to však svoju informačnú hodnotu, pretože sa človek dozvie všelijaké pikantérie zo zákulisia. Bohužiaľ na rozkopané autobusové búdky, či prehustenú výstavbu výškových budov, to nemá potrebný vplyv.
Voličov môžeme rozdeliť, keď nebudeme brať do úvahy vekové kategórie, na tri typy. Prvý typ je altruistický vždyvolič. To sú voliči, ktorí nepotrebujú mrznúť v rade zababušených hladošov na tretí krát zohriate párky v šupke. Sú to voliči, ktorí z presvedčenia nosia na tričku namiesto Punx not dead - Monicca´s not dead. A ich vychrtlý pes nosí na psačom kabátiku obaz zachmúreného muža s na Vás namiereným prstom "Uncle Kocner needs YOU!". Sú to praví budovatelia sveta pre ľudí.
Druhý typ je tzv. hákový alebo pažový ignorant. To sú tí, ktorí majú "na háku" alebo "v paži". Žehličky, ktoré im náhodne strčia do ruky, keď prechádzajú námestím zúfalo hľadajúc voľné miesto v Mc Donalde, vyhodia spolu s propagačnými letákmi do kontajnera. Keď tento typ voliča nájde v schránke stolový kalendárik, hodí ho spolu s denníkom Tesco a Kaufland do krabice na letáky vo vchode. Nebude predsa čítať taký brak!
Tretí typ, a to je ten pravý typ Slovenského voliča, je typ politicky uvedomelého voliča, zaujímajúceho sa o modernú žehliacu techniku s gulášom v ruke, ktorý nechýba na žiadnom mítingu, nech sa jedná o akúkoľvek stranu. Zvláda aj viac mítingov za deň, a na každom je živý, prístupný argumentom, otvorený diskusii. Z mítingov odchádza ovenčený revolučnými heslami krátkeho trvania, s plnými tesco igelitkami letákov, odznakov a vlajočiek, s obedárom plným gulášu a klobások, s plastovými 1,5 litrovkami načapovaného piva, žehliacou doskou pod pazuchou, a poukážkou na zľavu 100,- Sk pri nákupe nad 5000,- Sk. Doma nadšene vysvetľuje osadenstvu prezieravosť (to, čo predošlý kandidát posr.. bolo práve toto! teraz to už vieme!), jedinečnosť (ale ja to urobím! ja! to dokážem!) a inovačnosť (tak takéto riešenie ešte nenašiel nik!) kandidáta, na ktorého mítingu práve nepršalo, mal čisté pivové trubky a správne mastné klobásky.
Môžete si povedať, ale koho mám zvoliť, keď nekandiduje nikto podľa mojich predstáv! Nuž myslím, že toto je v porovnaní s myšlienkovými pochodmi voličov pod 70 rokov, ten najmenší problém. Preto zakladám novú volebnú skupinu. Kto chce môže sa pridať, členstvo zdarma. Je to skupina voličov menšieho zla. Vlastne nie menšieho zla, pretože toto sme tu už mali. Teraz pôjde o voľbu "menej smiešneho kandidáta, ktorý neurobí trapas pred zahraničnou návštevou, nebude rozdávať cd-čka s vlastnou ľudovou hudobnou tvorbou, nebude si ako cyborg vymieňať súčiastky postupne od čriev po pečienku, pričom servis neskôr zažaluje, nebude robiť verejnú hanbu a nebude sa vyjadrovať, že Slovensko je chudobná žebrácka krajina". Áno, zakladám skupinu voličov Dona Quichotta. Politika, ktorý bude bojovať s korupciou, prospechárstvom, rodinkárstvom a byrokraciou ako s veternými mlynmi, a ktorý..... neexistuje.
