Keďže sme sa už nachádzali v tejto severnejšej oblasti, priateľ sa rozhodol, že si pôjde prebehnúť hrebeň Malej Fatry (z Martina na Rozsutec) a ja som si vybrala malý okruh v Oravskej Maguri zo Zázrivej (400) po (pôvodne) modrej na Vasilovskú hoľu (1123), Minčol (1394), Kubínsku hoľu (1346) a späť cez Minčol do Zázrivej.
Tešila som sa, že si trochu zamakám do prudkého stúpania, veď prekonať 1000m výškových je už nejaký ten kúsok. Na mape je naznačená súbežne so značkou tenkou čiarkovanou lesná cesta, tak som dúfala, že to bude relatívne pekná lesná cesta, kde sa dá plynulo vybehnúť až na hrebeň. Houby houby zlatá rybka. Čakalo ma nemalé prekvapenie.
Došla som do Zázrivej, zložila bike, bez jedinej značky prichádzam na koniec časti Kozinská, a tu objavím žltú. Žltú! Mala tu byť modrá - podľa starej dobrej spoľahlivej komunistickej mapy. Úvodné zablúdenie, najprv žiadne značky, nakoniec iná farba - začala som šípiť prúser. Mala som sa otočiť na opätku. Ale ja nie ....
Smer na tabuľkách ale súhlasí a tak sa rozhodujem ísť ďalej. Štrková lesná cestička sa však šmahom ruky stáva príšerne rozrytým bojiskom, s pol metrovými ryhami, vyjazdenými „obchádzkami", polámanými nepozbieranými haluzami, kusmi dreva a starej už nahnitej kôry. Kedysi tu bola pekná lesná cesta. Teraz tu je spúšť. Spúšť, ktorú majú na rováši lesníci a vlastníci lesa. Pretože bez ohľadu na vonkajšie podmienky, časové i poveternostné, ťažiť sa musí aby deti majiteľa lesa mali čo jesť. Preskakujem hlboké mláky, niekedy musím vojsť do hustého lesa, aby som vôbec prešla. Čaká ma ale najväčšia absurdita dňa: lesná cesta, mierne do kopca, a zrazu krížom cez ňu je padnutý starší strom. A lesníci nie aby obtiahli ten strom, odstránili a odviezli, teda to, čo je ich náplňou práce a povinnosťou, oni si urobili obchádzku! Oni ten strom obišli! A keďže pôvodná cesta je v značnej jame, obišli ten strom veľkoryso zďaleka, polámali malé stromčeky, pneumatikami úplne rozryli menšiu zeleň, a čo sa tu budem rozpisovať - vyrobili si novú cestu v strede lesa. A to všetko pre jeden starý strom!!
Fotka je z úvodu cesty, to som nevedela čo ma čaká a potom som už nemala chuť fotiť. Toto je "najkrajšia" časť tejto úvoznice. Ja viem, vyzerá to ťažká pohoda - čo sa sťažujem - ale verte mi, prejdem takmer všetko a zbytok tejto cesty zapadal do kategórie Takmer.
Je mi celkom jasné prečo sa uzákoňujú obmedzenia - aby sme toto všetko nevideli. Poviete si, jasné že je cesta rozrytá, veď je vlhko. Áno, na jar som bola v rozrytej Poľane, neskôr v rozrytom Strážove, v lete v rozrytých Kremnických horách, dnes v rozrytej Oravskej Magure, v zime pôjdem do rozrytých Tatier. Na budúci rok budem pokračovať v rozrytej Fatre.... Cítite tú absurditu? Prečo lesní robotníci nezbierajú haluze, ktoré ostávajú po zvážaní? Kôru? Veselo to tam hnije a niekto sa tu bude biť v prsia kvôli lykožrútom... Smiešne.
Mám sto chutí sa vrátiť. Celý čas tlačím bike, iba čo si sem-tam na dva metre v naivnej nádeji sadnem do sedla, hneď môžem ísť dole. Ale došla som až sem, idem aj ďalej. Zrazu sa cesta stráca. Lesnícka highway odbočuje vpravo a ďalej pokračuje sporo označená husto zarastená turistická značka.
Prenášam bike na pleci cez padnuté stromy. Už majú nejaký ten deň. Veselo si tu kvočia ani nie päť metrov od highway a nik nejaví o ne záujem. Cestička je zarastená. Po vynesení biku cez veľmi strmý zarastený výšľap označený plastikovou fľašou sa dostávam na lepšiu cestu.
Odtiaľto až na Vasilovskú hoľu sedím v sedle a zúfalo šliapem.
Z Vasilovskej holi pokračujem na Minčol krásnym lesným chodníčkom. Po nejakom čase sa konečne dostávam na hlavný hrebeň do sedla Kubínskej hole. Tu sa mi otvára krásny výhľad - takmer 360.
Vybehnem na Kubínsku hoľu a vraciam sa po červenej cez Minčol do Zázrivej. Zo širokej hrebeňovky sa stáva úzky chodníček - so stopami pneumatík.
Vidíte tie pneumatiky v zákrute? Na tabuli je napísané, citujem:" Národná prírodná rezervácia Minčol". A tu tie stopy po pneumatikách vidíte? Sú relatívne čerstvé. Bolo ich aspoň päť. Nemám čo dodať, všetko som na túto tému povedala v perexe. ...
Plná rozporuplných pocitov prichádzam do Zázrivej... Oravská Magura bude o chvíľu zničené pohorie...
